SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Ako vznikol slávny záber Pluta, a ako ho vedci takmer stratili

Magazín Science opísal, ako vznikol asi najslávnejší záber sondy New Horizons z preletu okolo Pluta.

Slávny záber Pluta a jeho srdiečka, zrejme ľadovej škvrny.Slávny záber Pluta a jeho srdiečka, zrejme ľadovej škvrny. (Zdroj: NASA/Johns Hopkins University)

Žiadna ďalšia svetlá bodka, ani rozmazaná žlto-tmavá machuľa. Na snímke sa zrazu objavil detailný svet pripomínajúci planétu Mars – akurát že tento svet väčšinu svojej obežnej dráhy krúži ďaleko za Neptúnom.

Už dnes slávny záber trpasličej planéty Pluto s výraznou bledastou ľadovou škvrnou pripomínajúcou srdce vznikol len pár hodín predtým, ako okolo telesa preletela vesmírna sonda New Horizons.

No ako táto fotografia vznikla? Jej príbeh opisuje magazín Science.

Pluto tam nie je

Kľúčový záber, ktorý nám snáď prvý raz jasne ukázal, ako Pluto vlastne vyzerá, sme takmer neuvideli. Snímka z približujúcej sa sondy sa totiž výskumníkom na nejaký čas stratila a nechýbalo veľa a vôbec by sme ju nemali.

SkryťVypnúť reklamu

Na začiatku však stál prenos údajov až z diaľav našej slnečnej sústavy. Trvalo zhruba 44 minút, kým New Horizons dokázala poslať 675 kilobitov dát, ktoré zachytávala ohromná sedemdesiatmetrová anténa neďaleko Madridu. Až potom dáta poslali do marylandských laboratórií na univerzite Johnsa Hopkinsa.

Tieto údaje musel následne automatizovaný softvér prekonvertovať na fotografiu: najskôr čiernobielu, ktorú vedci na základe informácií z ďalších vedeckých prístrojov upravovali do skutočných farieb.

Na celý proces dozeral Hal Weaver, projektový výskumník vesmírnej misie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Keď dostal surový súbor, relatívne neostrý čiernobiely záber, nechcel sa naň ani pozrieť. Z bezpečnostných dôvodov zobral USB kľúčik a súbor naň nahral, aby ho vzal k tímu ďalších piatich výskumníkov, ktorí by snímku následne spracovali. Jedným z nich bol aj Alex Parker.

SkryťVypnúť reklamu

Súbor sa nesmel posielať emailom, dokonca inžinieri vyradili okruh niekoľkých serverov, aby sa dáta nedostali von predčasne.

„Naša prvá reakcia bola, že čosi sa naozaj vážne pokazilo,“ opisuje situáciu pre Science Parker. Na zábere totiž vôbec nebolo Pluto, ale v strede snímky sa nachádzal akýsi malý šedivý kruh, mesiac Cháron. „Nasmerovali sme vesmírnu sondu na nesprávnu vec?“ pýtali sa vedci.

Čoskoro sa ukázalo, že výskumníci sa pozerajú na starší záber. Weaver im jednoducho doniesol nesprávny súbor.

Rýchlo nachystať

Vážnejšie problémy však ešte len nasledovali. Hal Weaver totiž nedokázal nájsť správny súbor z New Horizons. V panike začal budiť technikov – až napokon našli správny záber. Nachádzal sa v úplne inom priečinku, na mieste, kde ho softvér uložil.

SkryťVypnúť reklamu

Postprodukčný tím sa následne zišiel v Weaverovej kancelárií: vedci sa zrazu pozerali na najdetailnejšiu snímku Pluto, akú ľudia kedy videli. Potom už pokračovali v naplánovaných krokoch, najskôr záber zaostriť, vyčistiť, dofarbiť a, najmä, pripraviť ho na prezentáciu an tlačovej konferencii, ktorá mala nasledovať už o pár hodín.

Výsledkom bola fotografia, ktorú sme zrejme všetci videli. Záber, čo ukázal Pluto tak, ako sme ho predtým nielenže nepoznali, ale sme si ho ani nepredstavovali.

Nové zábery Pluta:

Pluto v nepravých farbách, ktoré majú zdôrazniť jeho geologické štruktúry.

Pluto a jeho mesiac Cháron v skutočných farbách.

Atmosféra, ktorá Pluto obklopuje.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Teoretický fyzik Juraj Tekel.

Juraj Tekel hovorí o Nobelovke za fyziku.


51m
davka

Aké boli začiatky moderného štúdia religionistiky?


3 h
Zľava: John F. Clauser, Alain Aspect a Anton Zeilinger sú držiteľmi Nobelovej ceny za fyziku za rok 2022. Roky sa venujú výskumom v oblasti kvantovej mechaniky.

Cenu získali fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Nemec Anton Zeilinger.


a 1 ďalší 7 h
Švédsky genetik Svante Pääbo získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2022.

Laureátom je švédsky genetik a evolučný biológ.


a 1 ďalší 3. okt

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  4. Dôležitosť duševnej pohody
  5. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  1. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  2. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  3. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  4. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  5. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  6. Dôležitosť duševnej pohody
  7. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  8. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 10 819
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 285
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 186
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 935
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 886
  6. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 831
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 084
  8. Dôležitosť duševnej pohody 4 089
SkryťZatvoriť reklamu