LONDÝN, PARÍŽ. Jemné mäso, nízky obsah cholesterolu a tuku a vysoká kvalita. Belgické modrobiele plemeno hovädzieho dobytka za všetky tieto výsady vďačí šľachteniu. Teraz sa zdá, že už nebude jediné.
Biológovia z Južnej Kórey a Číny sa pokúsili vytvoriť niečo podobné s ošípanými. Vďaka zmene v jedinom géne vytvorili super svalnaté prasatá. Išlo teda o oveľa menšiu zmenu v genetickej modifikácii, ako keď sú gény z jedného druhu transplantované do druhého.
Proces by trval dekády
Takáto génová úprava urýchlila proces, ktorý by mohol prebehnúť prirodzene, avšak trval by desaťročia. „Mohli by sme to urobiť prostredníctvom chovu,“ uviedol podľa časopisu Nature vedúci štúdie Jin-Soo Kim, molekulárny biológ na Národnej univerzite v Soule. „Trvalo by to však desiatky rokov.“
Kľúčom k vytvoreniu super svalnatých ošípaných bola mutácia v géne myostatínu. Ten zabraňuje rastu svalových buniek, čím udržiava svalovú hmotu pod kontrolou.
Avšak v prípadne niektorých druhov hovädzieho dobytka, psov či ľudí, je tento gén narušený, čo spôsobuje, že svalové bunky rastú a vytvárajú abnormálne veľké svalové vlákna. A presne túto mutáciu biológovia v prípade ošipánych vyskúšali a zaviedli ju do buniek plodu. Následne ju preniesli do buniek vaječníkov ošípanych a vytvorili 32 klonovaných prasiat.
Kvalitnejšie mäso
Podľa predbežných výsledkov je ich mäso kvalitnejšie a jemnejšie a prasatá sú tiež na pohľad svalnatejšie a väčšie. Takéto klonovanie však zvieratám spôsobilo aj problémy. Dôvodom je ich obrovská veľkosť, pre ktorú sa ôsmich mesiacov dožilo len 13 prasiat. Z nich sú len dve stále nažive, pričom len jedno je úplne zdravé.
Biológovia chcú preto túto zmenu vyskúšať prostredníctvom spermií, ktoré by použili pri chove normálnych ošípaných. Ich potomkovia by teda mali jeden normálny a jeden zmenený gén, čím by boli zdravšie ako super svalnaté prasatá.
