Jasnejšia než tisíc sĺnk. Aká bola prvá jadrová bomba Trinity

Test prvej jadrovej zbrane na svete sa odohral pred sedemdesiatimi rokmi.

Prvý atomový hríb na svete.(Zdroj: Profimedia)

WASHINGTON, BRATISLAVA. „Teraz som sa stal Smrťou, ničiteľom svetov." Je ráno 16. júla, päť hodín, 29 minút a dvadsať sekúnd.

Odpočítavanie skončilo, na sekundu sa rozhostilo ticho a zrazu nad púšťou v Novom Mexiku neďaleko mestečka Alamogordo vyšľahol záblesk jasnejší než tisíc sĺnk.

Povrch Zeme práve poškvrnil prvý jadrový výbuch a ľudstvo vstúpilo do atómovej epochy. To, čo nasledovalo potom, definitívne ukončilo druhú svetovú vojnu, ale zároveň má na svedomí technológiu, ktorá za desaťročia zničila desaťtisíce životov a doteraz zásadne ovplyvňuje geopolitické rozdelenie sveta.

Test prvej atómovej bomby pod označením Trinity sa odohral presne pred sedemdesiatimi rokmi.

List podpísaný Einsteinom

Na úplnom počiatku vývoja prvej atómovej bomby bol list maďarského fyzika Lea Szilárda podpísaný Albertom Einsteinom z augusta 1939 americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi.

V ňom varovali pred hrozbou vytvorenia „extrémne silnej bomby nového typu“ fašistickým Nemeckom.

Žiadali o urýchlenie vývoja nukleárnych reaktorov, ktorým sa v tom čase venoval ďalší z významných expertov Enrico Fermi. Práve obohatený urán alebo plutónium sa mali stať základom pre novú zbraň.

Rooseveltová odpoveď nenechala na seba dlho čakať. „Považujem tieto dáta za také dôležité, že som zvolal radu zloženú z predstaviteľov armády a námorníctva, aby preskúmali ďalšie využitie uránu,“ odpísal.

Následné kroky viedli založeniu Projektu Manhattan, ktorý mal za cieľ jediné: vyvinúť prvú jadrovú zbraň.

Paradoxom je, že práve Einsteina k vývoju bomby neprizvali. Dôvodom sa stali jeho pacifistické postoje, pre ktoré podľa predstaviteľov armády predstavoval bezpečnostné riziko.

profimedia-0194867074_res.jpg

Výbuch tisíciny po detonácií. ZDROJ: Profimedia

Projekt Manhattan

Vedecký tím Projektu Manhattan začal pracovať v júni 1942 pod vedením Roberta Oppenheimera, ktorý sa označuje za jednu z hnacích síl celého výskumu.

Projekt počas celej doby trvania zamestnal 130-tisíc ľudí a stál dve miliardy dolárov, čo v súčasnosti zodpovedá približne 26 miliardám.

Väčšina rozpočtu, až 90 percent sa minula na budovanie továrni a zariadení určených na štiepenie potrebného materiálu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 128
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 526
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 328
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 085
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 091
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 214
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 090
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 912
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 069
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 994

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop