SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Nie, neprichádza doba ľadová. Len médiá (zase) nerozumejú vede

Katastrofické predpovede o blížiacom sa globálnom ochladení sú nezmyslom. Vymýšľajú si tam, kde veda nič nehovorí.

(Zdroj: ILUSTRÁCIA - Hendrick Avercamp/CC)

Zrejme ste na tú správu v posledných dňoch niekde na internete narazili: nielen bulvár, ale aj serióznejšie média zverejnili články (áno, problémy mala aj prvá verzia textu na Sme), že sa svet rúti do katastrofy, Slnko prestane fungovať a všetkým nám hrozí nová malá doba ľadová.

Problémom je, že to vôbec nie je pravda. Takéto články – v tom lepšom prípade – vychádzali z tlačového vyhlásenia, ktoré vydala britská Kráľovská astronomická spoločnosť.

Túto prestížnu inštitúciu možno považovať za dôveryhodný zdroj, lenže potom sa začalo diať čosi, čo by sa v novinách stávať nemalo.

Skryť Vypnúť reklamu

Autori začali špekulovať nad rámec toho, čo vlastne pôvodný, prísne astronomický text hovorí.

Ten síce opisuje výsledky počítačových simulácií a naznačuje, že aktivita Slnka môže výrazne poklesnúť, no nehovorí vôbec nič o budúcich teplotách na našej planéte, klimatickej zmene či, nebodaj, konci globálneho otepľovania.

Prečítajte si tiež:Slnko môže zoslabnúť, naznačuje modelČítajte 

Naozaj ľadová doba?

Kľúčom v texte o dvojitom dyname vo vnútri našej hviezdy sa stala zmienka o takzvanom Maunderovom minime. Bolo to obdobie v 17. a 18. storočí, počas ktorého sa na Zemi výrazne ochladilo a považuje sa za súčasť takzvanej malej doby ľadovej.

Toto obdobie zároveň koreluje s výrazne nižšou aktivitou Slnka. Takže keď astronomický model naznačoval v blízkej budúcnosti podobné chovanie našej hviezdy, časť médií z toho automaticky odvodila, že svet sa rovnako aj ochladí.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže. Novšie výskumy naznačujú, že dobové ochladenie a Maunderovo minimum sa neodohrávalo v rovnakých časoch.

Zdá sa, že letá v tomto období neboli výrazne chladnejšie, než v predchádzajúcich a nasledujúcich rokoch – i keď nižšia slnečná aktivita môže podľa niekoľkých výskumov (Nature Geoscience, Geophysical Research Letters, Environmental Research Letters) vysvetľovať mierne letá a studené zimy.

Zároveň veda naznačuje, že za malou dobou ľadovou nebolo Slnko, ale vulkanická aktivita, čo podľa magazínu Scientific American ukázal chemický rozbor arktickej vegetácie.

Rekordne teplo

Ako teda bude? Po prvé, prezentácia astronómov nehovorí nič o ochladení našej planéty. Hovorí len, že modely ukazujú, že o niekoľko desaťročí môže správanie našej hviezdy pripomínať jej chovanie na prelome 17. a 18. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Áno, vtedy bolo chladno (aj keď nijako extrémne v porovnaní s okolitými rokmi) , lenže sa čoraz jasnejšie zdá, že za to nemohlo Slnko, ale ďalšie faktory. Najmä sopečná činnosť.

Čaká nás teda nová malá doba ľadová? Napriek katastrofickým titulkom kade-tade na internete je korektná vedecká odpoveď: nič o tom nevieme.

Vieme však iné, že vypúšťanie skleníkových plynov vedie ku klimatickej zmene, že globálne otepľovanie sa, naopak, pravdepodobne zrýchli, že rok 2014 bol najteplejším v histórií meraní a vďaka fenoménu El Nino bude ten aktuálny ešte teplejší.

A to teda na ľadovú dobu nevyzerá.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Branislav Harabin na zasadnutí Súdnej rady.

Súdna rada už dočasne odstavila zvolenského sudcu Miľana. Tiež nenosil rúško.


10 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Opatrenia nedodržiavajú aj politici.


a 2 ďalší 5 h

Neprehliadnite tiež

Povrchové teploty v Jakutsku na Sibíri.

Verchojansk stále láme rekordy.


11 h

Rémi Brague a kritika liberalizmu.


14 h

Aby vaše deti nesedeli len pred obrazovkou.


15 h
Hubblov ďalekohľad už tridsať rokov približuje ľudstvu vzdialený vesmír.

Hubble je už týždeň offline.


21. jún