Zrejme ste na tú správu v posledných dňoch niekde na internete narazili: nielen bulvár, ale aj serióznejšie média zverejnili články (áno, problémy mala aj prvá verzia textu na Sme), že sa svet rúti do katastrofy, Slnko prestane fungovať a všetkým nám hrozí nová malá doba ľadová.
Problémom je, že to vôbec nie je pravda. Takéto články – v tom lepšom prípade – vychádzali z tlačového vyhlásenia, ktoré vydala britská Kráľovská astronomická spoločnosť.
Túto prestížnu inštitúciu možno považovať za dôveryhodný zdroj, lenže potom sa začalo diať čosi, čo by sa v novinách stávať nemalo.
Autori začali špekulovať nad rámec toho, čo vlastne pôvodný, prísne astronomický text hovorí.
Ten síce opisuje výsledky počítačových simulácií a naznačuje, že aktivita Slnka môže výrazne poklesnúť, no nehovorí vôbec nič o budúcich teplotách na našej planéte, klimatickej zmene či, nebodaj, konci globálneho otepľovania.
Slnko môže zoslabnúť, naznačuje modelČítajte
Naozaj ľadová doba?
Kľúčom v texte o dvojitom dyname vo vnútri našej hviezdy sa stala zmienka o takzvanom Maunderovom minime. Bolo to obdobie v 17. a 18. storočí, počas ktorého sa na Zemi výrazne ochladilo a považuje sa za súčasť takzvanej malej doby ľadovej.
Toto obdobie zároveň koreluje s výrazne nižšou aktivitou Slnka. Takže keď astronomický model naznačoval v blízkej budúcnosti podobné chovanie našej hviezdy, časť médií z toho automaticky odvodila, že svet sa rovnako aj ochladí.
Lenže. Novšie výskumy naznačujú, že dobové ochladenie a Maunderovo minimum sa neodohrávalo v rovnakých časoch.
Zdá sa, že letá v tomto období neboli výrazne chladnejšie, než v predchádzajúcich a nasledujúcich rokoch – i keď nižšia slnečná aktivita môže podľa niekoľkých výskumov (Nature Geoscience, Geophysical Research Letters, Environmental Research Letters) vysvetľovať mierne letá a studené zimy.
Zároveň veda naznačuje, že za malou dobou ľadovou nebolo Slnko, ale vulkanická aktivita, čo podľa magazínu Scientific American ukázal chemický rozbor arktickej vegetácie.
Rekordne teplo
Ako teda bude? Po prvé, prezentácia astronómov nehovorí nič o ochladení našej planéty. Hovorí len, že modely ukazujú, že o niekoľko desaťročí môže správanie našej hviezdy pripomínať jej chovanie na prelome 17. a 18. storočia.
Áno, vtedy bolo chladno (aj keď nijako extrémne v porovnaní s okolitými rokmi) , lenže sa čoraz jasnejšie zdá, že za to nemohlo Slnko, ale ďalšie faktory. Najmä sopečná činnosť.
Čaká nás teda nová malá doba ľadová? Napriek katastrofickým titulkom kade-tade na internete je korektná vedecká odpoveď: nič o tom nevieme.
Vieme však iné, že vypúšťanie skleníkových plynov vedie ku klimatickej zmene, že globálne otepľovanie sa, naopak, pravdepodobne zrýchli, že rok 2014 bol najteplejším v histórií meraní a vďaka fenoménu El Nino bude ten aktuálny ešte teplejší.
A to teda na ľadovú dobu nevyzerá.
