Prečo je Pluto ako objekt zaujímavý, že sa mu venuje špeciálna pozornosť?
„Misia sa pripravovala desať rokov, ale má svoje opodstatnenie. Dá sa povedať, že slnečná sústava je pomerne dostatočne detailne preskúmaná. Máme detailné informácie o planétach od Merkúra až po Neptún a to Pluto zostalo detailnejšie nedotknuté. Zároveň je to prvý objekt, ktorý patrí do skupiny transneptúnskych telies a má iné zloženie ako planéty bližšie k Slnku.“
Aké sú medzi planétami a transneptúnskymi telesami rozdiely?
„Prvé štyri planéty sú kamenné, ďalšie štyri sú plynné obry a zrazu nič, je tam prázdna oblasť, v ktorej bolo objavené práve Pluto. Neskôr sa však ukázalo, že tých telies je tam viac, dokonca podobne veľkých. A zdá sa, že veľkých telies objavíme v horizonte niekoľkých desaťročí ešte viac. Ich zloženie napovedá čosi o vývoji slnečnej sústavy, a preto je zaujímavé ich skúmať. Bližšie k Slnku sa usadili ťažšie prvky, preto vznikli kamenné planéty, ľahšie prvky sa usadili ďalej. No časť z materiálu akoby odfúklo ďalej a vznikli z nich transneptúnske telesá, tie sú určite pokryté ľadom.“
Je možné, že sonda New Horizons objaví po prelete okolo Pluta aj ďalšie objekty?
„Možné to je, ale skôr to nepredpokladám. Je však zrejmé, že objaví menšie telesá, podobné ako Pluto.“
Dá sa uvažovať nad tým, že na základe tohto výskumu sa planétka opäť zaradí medzi riadne planéty?
„Myslím, že nie. Definícia planéty bola stanovená v roku 2006 a Pluto do nej jednoducho nespadá.“
V porovnaní s minulosťou, teda napríklad 70. rokmi, je skúmanie slnečnej sústavy ako keby v útlme, prečo je to tak ?
„Dôležitú úlohu zohrali vesmírne preteky, ktoré prebiehali medzi Američanmi a Sovietmi. No najpodstatnejším dôvodom bolo, že planéty slnečnej sústavy boli v takom rozostavení, že sa dali vypustiť sondy tak, aby s nízkymi nákladmi preskúmali všetky veľké planéty. Nazýva sa to gravitačný prak, ktorý sa využíva aj v súčasnosti, keď sa preletom okolo jednej planéty katapultuje k ďalšej.“
Je pravdepodobné, že sa výskum rozbehne rýchlejšie, povedzme aj na základe výsledkov tejto misie?
„Nepredpokladám, že sa výrazne rozbehne výskum veľkých planét. Trend je zameriavať sa skôr na menšie telesá, pretože majú podstatne iné zloženie. Napríklad asteroidy obsahujú veľké množstvo vzácnych kovov platinovej skupiny. Kilometrový asteroid obsahuje platinu v hodnote bilióna dolárov.“
Budeme ju aj reálne ťažiť?
„Projekty už prebiehajú a minimálne dve firmy plánujú vypustiť svoje misie. Ale asteroidy sa okrem ťaženia vzácnych kovov dajú využiť aj ako vesmírne taxi. Sonda sa na nich usadí a asteroid ju odvezie do inej časti slnečnej sústavy.“
Kam sa teda bude výskum vesmíru uberať?
„Reálne to vidím najmä na tie asteroidy.“
A čo iné planéty v slnečnej sústave alebo ďalej?
„Ľudstvo má pred sebou veľmi dlhú cestu, kým sa bude presúvať medzi hviezdami. Musíme sa obzerať po nových miestach v rámci slnečnej sústavy, akým je napríklad Mars. No aj tam je pred nami ešte veľa času.“
Ako vnímate túto misiu z pohľadu človeka, ktorý sa problematike profesijne venuje?
„Astronómia je jednou z mála vied, ktorá sa nedokáže dotknúť toho, čo skúma, a ohmatať si to. Preto sú takéto misie vzrušujúce, lebo sa aspoň obrazne môžem dotknúť vesmírnych telies.“
