;) |
Pri sa do že hier do v je málo - ako bol sa však vývojári i a tituly z vietnamskej vojny sa začínajú objavovať dokonca s väčšou frekvenciou, než s akou sa hlava našej nezávislej zvrchovanej a demokratickej republiky ocitá v nemocnici.
Paradoxne, vietnamskému konfliktu sa zatiaľ venujú len európski , takže predpoklad, že budeme ušetrení patriotických fráz a frenetického mávania pruhovano-hviezdnou vlajkou, nie je nereálny. Domáci Outsider Development sa nám tému bude snažiť priblížiť z taktického pohľadu vo svojom Call Sign: Charlie (www.outsiderdevelopment.sk), český tandem Pterodon/Illusion Softworks v blížiacom sa Vietcongu stavil skôr na akciu (www.vietcong-game.com) a žánrovú rôznorodosť dopĺňajú maďarskí Digital Reality svojou Real-Time stratégiou Platoon: The 1st Airborne Cavalry Division in Vietnam. Kým na prvé dve hry si budeme musieť chvíľu počkať, Platoon sa práve objavil v obchodoch pod hlavičkou firmy Monte Cristo (v Európe) a Strategy First (USA).
;) | ;) | ;) | ;) |
Naši južní susedia nenechali nič na náhodu a pre svoju hru získali zbraň tvrdého kalibru: licenciu na meno jedného z najznámejších filmov Olivera Stona Čata (Platoon). Názory na tento film sa rôznia, niekto ho považuje za jeden z najlepších filmov o vojne vo Vietname, iní naopak. Ja som niekde v strede medzi týmito názorovými skupinami a odporúčam do pozornosti skôr Kubrickov Full Metal Jacket (nedávno uvedený na HBO, odporúčam i ľuďom nevyhľadávajúcim vojnové filmy) či Coppolovu Apocalypse Now. Každopádne film Platoon je fenomén, ktorý hre pomohol získať viac pozornosti. Zaslúžene?
Úvodná animácia vyzerá sľubne a veci sa javia v najlepšom poriadku. Postavy vietnamskej národnosti svojou anatómiou síce pripomínajú skôr Homo Habilis, ale hudba i obraz evokujú najznámejšiu scénu filmu, do uší sa dostáva sľubný motív s ázijskými hudobnými prvkami a pozitívne dojmy jednoznačne víťazia. Hráč sa ocitá v centre diania – v rušnom vojenskom tábore pri hranici s nepriateľom. Po pár klikoch nastupuje hra a zároveň neblahé tušenie, ktoré sa časom stupňuje a nakoniec ústí do nepríjemného zistenia, že autori pripravili na hráča podraz. Okrem mena hry, titulku spoločnosti Goldwyn Mayer a odkazu na film v intre hra nemá v§bec nič spoločné s filmovým originálom. Namiesto známych postáv ovládate akéhosi seržanta Martina Lyonsdala&spol. Príbeh ani za mak nevyužíva potenciál filmovej licencie, ani z diaľky sa neobtrie o Eliasa či iné postavy z filmu, žiadne citáty, ďalšie odkazy na film, nič, nichts, niente, nada. Nepatrím k ľuďom, ktorí by sa rozhodovali ku kúpe hier na základe filmovej licencie, ale takí ľudia existujú a prístup autorov voči nim týmto nepovažujem za férový. Snažia sa kompenzovať herný zážitok týmto a iným hráčom teda ostatnými atribútami hry?
Pred začiatkom analýzy by bolo dobré najprv špecifikovať žánrové zaradenie Platoonu. Vyššie som síce uviedol, že autori označujú svoj plod ako RTS, ale na rozdiel od zaužívaných postupov v tomto žánri Platoon vynecháva nutnosť mikromanažmentu budov. Jednoducho povedané – nič sa nestavia, neupgraduje, neťaží ani nebuduje. Hra sa koncentruje výhradne na prechádzanie misií s vopred daným počtom vojakov. Ďalší aspekt deliaci Platoon od tradičných realtime stratégiách je fakt, že dianie na obrazovke nie je vždy v reálnom čase. Hráč má možnosť zastaviť čas ako pri ťahových stratégiách a využiť ho na prípravu taktiky na boj. Z tejto vymoženosti sa stáva neskôr vďaka náročným levelom jediný spôsob záchrany vlastnej kože. Žánrovú rôznorodosť zakončuje mierna príbuznosť hry so stratégiami typu Commandos, kde mal hráč k dispozícii postavy s unikátnymi vlastnosťami, ktoré potreboval na dokončenie hry. Podobných hrdinov má aj Platoon – ženista sa vie postarať o míny, sniper o vzdialených nepriateľov, medik pomáha vojakom vylízať sa zo zranení a podobne. Okrem týchto špeciálnych postáv sú seržantovi Lionsdalovi priradení rádoví vojaci s rôznou špecializáciou (pešiaci, guľometčíci atď.), ktorí pre hru nie sú kľúčoví. Autori, žiaľ, neprejavili snahu priradiť im nejaký väčší význam alebo k nim hráča emocionálne pripútať a väčšinou preto končia len ako krmivo pre nepriateľské kanóny, aby sa nič nestalo hlavnému hrdinovi hry, a teda neprišiel koniec.
Platoon vo svojom úvodnom menu ponúka okrem obligátnych ponúk možnosť hrania autormi vytvorenej kampane a multiplayer. Misií v kampani je spolu 12 a po úspešnom dokončení sa sprístupnia pre hru, takže je možné zahrať si ich kedykoľvek, keď hráč dostane chuť. Už v krátkom, stručnom, ale svoju úlohu plniacom tutoriáli sa hráč okrem ovládacích prvkov dozvie, že na dianie v hre ne vplýva samotný terén. Pri pohybe myši po obrazovke sa zobrazujú užitočné informácie o výhodách alebo nevýhodách prostredia a hráč rýchlo zisťuje, že otvorené priestory, verejné komunikácie, lúky a podobné miesta sa dajú označiť za ideálnu strelnicu pre Hočiminových vojakov. Naopak lesy, kríky, oblasti s hustou vegetáciou a trávnaté plochy poskytujú vojakom značnú výhodu. Hráčovi sa teda opláca vziať si k srdcu rady a plánovať postup s ohľadom na prírodné danosti.
Ďalšou zaujímavou novinkou je, že vojaci majú pohybové obmedzenia tak ako je to v reálnom svete. Počas misií sa môžu presúvať v troch módoch: plazenie sa (najlepšie krytie sa avšak najväčšia pomalosť), chôdza (vhodná pre rýchlejší presun, avšak vojak je viac vystavený nepriateľovi) a beh (najväčšia rýchlosť presunu, avšak vojaci sú vystavení nepriateľovi a nie sú schopní odhaliť v tej rýchlosti nepriateľské nástrahy, ako napr. míny). Čím je pohyb rýchlejší, tým viac vojakom ubúda ukazovateľ výdrže a keď dosiahne nulovú hodnotu, musia spomaliť a odpočinúť si. Hra navyše zohľadňuje záťaž, s akou sa vojaci určitej špecializácie museli pachtiť po vietnamských luhoch a hájoch, preto treba dávať pozor, aby napríklad takí guľometčíci príliš nezaostali. Vojaci sú tiež limitovaní vizuálne. Okrem už obligátnej hmly zahaľujúcej všetko mimo dohľadu vojakov tiež vojaci nezbadajú nepriateľa, pokým sa nedívajú jeho smerom. Tu sa však musím pozastaviť nad dvojsečnosťou tohto realizmu, lebo na jednej strane to zodpovedá skutočnosti, no na druhej strane občas prináša pocit frustrácie a znechutenia, že si vojaci nevšimli nepriateľa stojaceho v ich tesnej blízkosti.
Keď sa hráč cíti zžitý s hernými danosťami a limitáciami, prichádza hra sama. Jednotlivé misie (síce s variabilnými cieľmi, ale v podstate pozostávajúce z “vyčistenia mapy od nepriateľov“) sú pospájané príbehom podaným cez zápisky seržanta Lyonsdala, čo je celkom zaujímavý nápad odlišujúci hru od konkurencie ponúkajúcej obligátne renderované či enginové animácie, duševné pochody hlavného hrdinu sa mi však miestami zdali nevieryhodné a pomerne hlúpe. S postupom hry sa hráčom ovládaný počet vojakov rozšíri z úvodných 7 na 25 mužov, čo sa môže zdať na prvý pohľad dosť, avšak nepriateľ je vždy v obrovskej presile, takže ani väčšia skupina vojakov sa nemôže cítiť celkom bezpečne. Navyše nepriateľské rozostavenia (ktoré sa mimochodom nemenia a sú vždy rovnaké) sú na veľmi rafinovaných a pre hráča nevýhodných miestach, ako to bolo aj v skutočnosti počas vojny. Našťastie, hráč má možnosť hru si kedykoľvek zastaviť, zmeniť formácie a ciele svojich vojakov, a tak prispôsobovať svoju taktiku nepriateľovi.
Znie potiaľto hra zaujímavo a výborne? Rozplynuli sa vaše obavy, ako bude guláš kombinujúci vlastnosti rôznych hier chutiť? Platoon však, nanešťastie, nie je bez neduhov a tie si priblížime v nasledujúcej pitve jednotlivých vlastností hry.
;) | ;) | ;) | ;) |
Grafika: 8 / 10
K vizuálnemu spracovaniu Platoonu sa nedá vyjadriť inak ako pochvalne – herné prostredie je veľmi pekné a dôsledne animované. Vojaci sa skladajú z polygónov a dôraz na detaily v kombinácii s motion-capturovanými pohybmi ich stavia do vyššej triedy než konkurenciu. Na vizuálnej stránke hry fanúšikov konfliktu trochu rozladia azda len drobné nepresnosti, ako napríklad že všetci guľometčíci strieľajú v stoji od pása ako Rambo hoci bežnou praxou je skôr zalíciť, alebo že Martin Lyonsdale má na hlave počas hry klobúk výcvikových inštruktorov namiesto prilby a pod. Nerozumiem tiež tomu, prečo prestrelky vo vojnovej hre neobsahujú ani kvapku krvi (za rovnakú chybu preklínam inak výborný Medal of Honor), čo zťažuje hráčovi odlíšenie ležiaceho vojaka od mŕtveho vojaka a okrem iného i výrazne strháva body za realizmus. Grafika hry sa však dá napriek týmto muchám (nie Alfonzom Muchám;) zaradiť medzi špičku.
Interface: 7 / 10
Užívateľské prostredie je rozporuplné a náročné na ohodnotenie. Na jednej strane treba pochváliť autorov za prehľadný a jednoduchý tutoriál, funkčný kontrolný panel a on-screen nápovedu pri pohybe myšou nad terénom. Na druhej strane však Platoon trpí frekventovaným neduhom 3D hier a to mierne chaotickou kamerou, ktorá nie vždy ponúka pohľad tam kam treba a jej ovládanie si viem predstaviť i lepšie.
Hrateľnosť: 5 / 10
Platoon, bohužiaľ, stráca značný počet bodov v najdôležitejšej vlastnosti – hrateľnosti. Nemožnosť ukladania úrovní sa ešte dá ako-tak prehryznúť (hráči odchovaní na Hitmanovi 2 – náročnosti Professional sú vo výhode;), akceptujem túto limitáciu ako prostriedok na oddialenie konca hry, ktorý by inak prišiel podstatne rýchlejšie – v ponuke je totiž len 12 misií. Za väčší nešvár však považujem príšernú AI (Artificial Idiocy – umelú idiotskosť) vlastných vojakov, ako aj nepriateľov, ktorá robí z hry veľmi frustrujúcu, deprimujúcu a repetitívnu skúsenosť. Viac ale v špeciálnom odstavci venovanom AI.
Multiplayer: --
Multiplayerové aspekty Platoonu som, žiaľ, nemal príležitosť ohodnotiť, pretože som mal problémy s vytvorením sieťovej hry. surfovaní po internete som zistil, že som rozhodne ne jediný.
Zvukové efekty: 7 / 10
Zvukové efekty patria k hernému nadštandardu, sú čisté, rôznorodé a kvalitne nasamplované. Autori sa pýšia tvrdením, že všetky zvuky sú autentické a niet dôvod im neveriť. Na trochu horšej úrovni na mňa pôsobilo nahovorenie hry, ktoré mi pripadalo pomerne neprofesionálne a často neúmyselne robilo herné situácie komickými – napríklad keď Lyonsdale chváli svojich mužov za dobrú akciu, keď ležia mŕtvi na zemi.
Hudba: 8 / 10
Hudba patrí k najväčším plusom Platoonu. Ambientné zvuky prechádzajúce do melancholických ťahavých melódií sú skutočne úchvatné a výborne sa hodia na podkreslenie atmosféry. Potešia a nadchnú pre našinca exotické nástroje, ktoré príjemne ozvláštňujú tóny linúce sa z reproduktorov.
Umelá inteligencia & náročnosť: 4 / 10
Náročnosť hry nie je vysoká kvôli realizmu hry - vojaci môžu absorbovať slušné množstvo olova, kým zatrepú krpcami respektíve erárnymi bagandžami. Z hry sa však stáva peklo, keď vaše jednotky pochodujú džungľou a nepriateľ na nich začne paľbu. Tento fakt síce patrične oznámia, avšak streľbu inak ignorujú, tupo napredujú v danom smere a nechávajú sa vyvraždiť ako na bitúnku (čo vďaka nepriateľskej presile netrvá nikdy veľmi dlho), kým im hráč manuálne neprikáže brániť sa! Súboje prebiehajú neuveriteľne nereálnym a hlúpo pôsobiacim spôsobom: oponenti stoja oproti sebe bez pohnutia, šijú to seba zo svojich ohnivých zbraní ostošesť a deje sa tak až kým jeden z nich nepadne. Vďaka nepochopiteľnému rozhodnutiu autorov nie je možné kontrolovať pešiv osobitne, ale po útvaroch. To znamená, že ak sa ocitne vaša jednotka pod paľbou, nemôte rozdeliť sily ale musíte prikázať celému útvaru, nech strieľa na jedného vietcongského partizána. Až po jeho smrti je možné sústrediť sa na ďalšieho a ďalšieho atď.
Záverečný verdikt: 6 / 10
Platoon nie je vyslovene zlý titul, ale očakávania kvalitnej hry z vietnamskej vojny nenaplnil. Ak autori neašpirujú na jeho zaradenie medzi toptituly a v obchoch nebude predávať pod cenou vyššou než 1000 Sk. Fanúšikom vietnamského konfliktu alebo realtime stratégií oplatí porozmýšľať nad ho kúpou. Bežného hráča širokej konkurencii nemá Platoon čím zaujať. Škoda.
Autor: Cave Troll
