V číslach je to šesť až deväť percent. Čo na prvý pohľad znie ako nudná štatistická informácia, je v skutočnosti prekvapením nielen vo svete genetiky, ale aj v dejinách toho, čo dnes nazývame moderný človek.
Keď totiž známi genetici Američan David Reich a Švéd Svante Pääbo skúmali pravekú ľudskú čeľusť z Rumunska, zistili, že jej DNA obsahuje niekoľkonásobne viac neandertálskych génov, než je dnešná európska „norma“. Tou je zhruba jedno až štyri percentá génov od našich dávnych prapríbuzných, ktoré v sebe nesie priemerný Európan.
Čeľusť objavili v roku 2002 v Jaskyni kostí (Pestera cu Oase) a jej vek vďaka rádiouhlíkovej metóde stanovili výskumníci približne na 40-tisíc rokov. Jej dávny majiteľ, ktorý sa inak na dnešných Európanov ani príliš nepodobal, mal podľa odhadu odborníkov priameho neandertálskeho predka niekedy pred štyrmi až šiestimi generáciami.
Svedok zmeny
„V posledných rokoch sme dokumentovali kríženie medzi neandertálcami a modernými ľuďmi, ale nikdy nám nenapadlo, že nájdeme niekoho, kto bol k tejto udalosti tak blízko,“ komentoval štúdiu z Nature jeden z dvoch hlavných autorov David Reich z Harvardovej univerzity, genetik Medicínskeho inštitútu Howarda Hughesa.
