Roper spolu s kolegom L. Conradtom rozpracovali počítačový model správania skupiny jeleňov. Práve pri týchto zvieratách si bádatelia doteraz všímali zjavnú hierarchiu jedného dominantného jedinca. Podľa Ropera nesprávne predpokladali, že jelení „diktátori“ rozhodujú vždy a o všetkom sami.
Roper a Conradt vyšli z poznatku, že jelene trávia väčšinu času prežúvaním potravy. Okamih, keď skončia s kŕmením a vydajú sa na cestu, je preto veľmi citlivý. V demokratickom modeli sa jelene mohli rozhodnúť podľa vlastnej vôle, či po skončení prežúvania vstanú. Ak to urobila polovica stáda, skupina sa pohla. V despotickej verzii rozhodol o tom, či sa skupina pohne, iba vedúci jeleň.
Prekvapujúce bolo, že jelene uprednostnili demokratický model, dokonca aj vtedy, keď „vedeli“, že vedúci jedinec je skúsenejší a robí menej chýb.
Gilbert Roberts, etológ z Univerzity v Newcastli, však nepovažuje tento model za vedecký. Poukázal na to, že rozhodovanie skupiny býva v praxi komplikovanejšie. Jedinci totiž často menia svoje rozhodnutie podľa toho, ako sa správajú ostatní, čo Roperov model neberie do úvahy.
Etologička Anna Dornhausová z Univerzity v Bristole hovorí, že výskum kolektívneho správania sociálneho hmyzu je oveľa ďalej, ako ukázal počítačový model správania jeleňov. Ani ona si nemyslí, že Roperov model nám povie veľa o podstate fungovania demokracie v ľudskej spoločnosti. Dornhausová však rovnako ako Roper odmieta populárny názor, že život v prírode je ovládaný násilím a despotickými jedincami.
„Demokraciu neobjavili ľudia,“ myslí si bristolská etologička skúmajúca sociálny život mravcov.
(ač)
