Klonované prasiatka sú zatiaľ iba prvým krokom na ceste záchrany mnohých ľudských životov. FOTO – ARCHÍV
živočíšneho druhu na iný.
Novú nádej do budúcnosti prináša vyklonované prasiatko Goldie, ktoré nemá bunky spôsobujúce odmietnutie jeho orgánov ľudským imunitným systémom. Okrem toho je dospelé prasiatko menšie, čiže veľkosť jeho orgánov zodpovedá ľudským. Na svet ho priviedla americká spoločnosť Immerge BioTherapeutics. Informoval o tom New Scientist.
Goldie odlišuje od obyčajného prasiatka chýbajúci gén alfa-1-galaktosyltransferáza. Tento gén kóduje enzým, ktorý dodáva na povrch buniek cukor. Cudzí cukor však nášmu imunitnému systému „nechutí“, preto dá príkaz na okamžitú likvidáciu jeho nositeľov. Tým, že vedci kópie tohto génu klonovaním odstránili, zmiatli inak veľmi pozorných ochrancov našej imunity, ktorí začnú považovať transplantovaný orgán za vlastný.
Goldie nie je prvým vyklonovaným prasaťom, ktorému chýbajú obidve kópie génu alfa-1-galaktosyltransferázy. Už v auguste uplynulého roku oznámila narodenie piatich prasiatok normálneho vzrastu, ktoré tiež nemali kópie zmieneného génu, britská spoločnosť PPL Therapeutics. Tá sa už pred šiestimi rokmi preslávila podielom na vyklonovaní známej ovce Dolly v spolupráci s Roslinovým inštitútom v Edinburghu.
Derek Gray, profesor experimentálnej chirurgie Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii, považuje menšie prasiatko za trochu lepšie riešenie, nevylučuje však ani použitie orgánov z prasiat normálneho vzrastu, ktoré vznikli v PPL. Podľa neho môže transplantát narásť na veľkosť, potrebnú pre ľudské telo.
Pri prenose prasačích tkanív však podľa niektorých vedcov hrozí prenos retrovírusu z prasačej DNA do ľudského tela. Zatiaľ nie je jasné, či sa vôbec môže preniesť, ani čo by mohol v ľudskom tele spôsobiť. Laboratórne testy spoločnosti Immerge sú v tomto smere optimistické.
Okrem nebezpečenstva okamžitého odmietnutia transplantátu, ktorú rieši odstránenie zodpovedajúceho génu, existuje aj možnosť postupného odmietnutia. Mechanizmus jeho pôsobenia napriek dlhým rokom výskumu xenotransplantácií vedci doteraz nerozlúštili. Zrejme ho však spôsobujú biele krvinky, ktoré začnú atakovať prasačie proteíny, odlišné od ľudských.
Derek Gray je však optimista a nevylučuje, že príde náhly zlom v riešení problému dlhodobého odmietnutia xenotransplantátu.
„Jednoduchý nápad môže otvoriť nové obzory a my sa k nim stále približujeme,“ povedal britský chirurg časopisu New Scientist. Otvorenie týchto obzorov by znamenalo napríklad možnosť liečiť cukrovku alebo poskytnúť čakajúcim ľuďom spoľahlivé srdce či obličky.
(ač)
