SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Bohatstvo skryté v našich sopkách

Už pred ôsmimi rokmi sa našlo prístupné ložisko vzácnej suroviny pri obci Pinciná v Lučenskom okrese, stále sa však neťaží. Koho vinou?Vnútorné sily Zeme vytvárajú sopky, ktoré spolu s lávou vynášajú k povrchu horúce rudonosné roztoky. Vznikajú z nich ...


Maarové jazero na Islande. V podobnom jazere vznikol alginit pri Pincinej. FOTO – ARCHÍV

Už pred ôsmimi rokmi sa našlo prístupné ložisko vzácnej suroviny pri obci Pinciná v Lučenskom okrese, stále sa však neťaží. Koho vinou?Vnútorné sily Zeme vytvárajú sopky, ktoré spolu s lávou vynášajú k povrchu horúce rudonosné roztoky. Vznikajú z nich rudné žily vrátane žíl bohatých na zlato a striebro, ale aj meď, olovo, zinok, cín, arzén, ortuť a iné. Tak to bolo aj pred 10 až 16 miliónmi rokov, keď uprostred miocénu vznikali naše rudonosné sopečné pohoria Štiavnické a Kremnické vrchy. Ich rudné bohatstvo, objavené pred mnohými storočiami, je už takmer úplne vyťažené.

So sopkami sa však spája aj nerudné nerastné bohatstvo. Premenou sopečných tufov vznikli zeolity a bentonity. V jazierkach, na úpätí sopiek alebo v sopečných kráteroch vznikol diatomit a alginit. Sú to nerastné prírodniny, ktoré môžu človeku veľmi účinne pomáhať pri ochrane prírody, prípadne pri regenerácii životného prostredia.

Jedna z týchto surovín má mimoriadne blahodarné účinky na poškodený krajinný ekosystém. Je to alginit.

Ako vznikol alginit

Alginit za svoj vznik vďačí bazaltovému vulkanizmu. Nie všetky bazaltové vulkanické centrá sa rozvinú v naozajstnú sopku. Prvé vulkanické explózie rodiacej sa sopky vyhĺbia sopečný kráter, okolo neho nasypú kruhový val z tufového materiálu a potom sa prestanú ďalej rozvíjať. Ostanú „zamrznutým“ sopečným zárodkom, ktorý za volá maar. Kráter vyhasnutej mladej sopky sa postupne zaplní zrážkovou vodou. Vznikne kráterové jazierko, v ktorého pokojnej a na minerálne živiny bohatej vode (draslík, fosfor, vápnik, horčík) sa dobre darí drobným vodným rastlinkám – riasam.

Bazaltové maarové jazierka obľubujú najmä žltozelené riasy druhu Botryococcus braunii. Žijú pri hladine až do hĺbky, kam preniknú slnečné lúče, a čoskoro sa tam premnožia. Staršie kolónie rias odumrú a klesnú ku dnu. Tam ich pochová íl splavovaný zo svahov tufového valu. Na dne jazera tak vzniká usadenina ílovej konzistencie bohatá na organickú hmotu z odumretých rias, ale aj minerálne živiny a rôzne stopové prvky splavené spolu s ílom z tufového valu do jazierka. Takto vznikajúca usadená hornina dostala meno alginit práve pre vysoký obsah zvyškov rias (riasy = algae).

Pomohol by ľuďom aj lesom

Alginit má mimoriadne vlastnosti: obsahuje veľa humusu, ktorý vznikol rozpadom rias, hodne minerálnych živín a rôzne stopové prvky. Už táto skutočnosť predurčuje alginit na využitie v poľnohospodárstve ako prírodné hnojivo. Zvlášť cennou vlastnosťou alginitu je, že vďaka vysokému obsahu riasovej organickej hmoty a vodupohlcujúceho ílového minerálu (smektitu) veľmi dobre saje vodu a teda pomaly vysychá. Vďaka vysokej vododržnosti je alginit veľmi vďačným prírodným hnojivom pre ľahké piesčité pôdy, na ktorých je schopný zvýšiť úrodnosť kukurice o viac ako 40 percent.

Alginit možno využiť aj pri výsadbe lesa. V posledných rokoch bývajú v jarných mesiacoch dlhé suché obdobia. Sadenice stromov vystavené šoku z presadenia ťažko znášajú druhý šok, sucho. Mnohé z nich vyschnú. Na Slovensku sa ročne vysádza nový les na ploche okolo 9200 hektárov. Priemerné náklady na výsadbu jedného hektára sú 60-tisíc korún. V dôsledku jarného sucha sa neprijme 56-64 percent sadeníc, čím lesníkom vzniká škoda 300-350 miliónov korún.

Experimenty preukázali, že alginit v sadobnej jamke vďaka svojej vododržnosti zníži vysychanie sadeníc stromov až o 70-80 percent. Slovenským lesníkom by teda znížil ročné straty pri výsadbe lesa o 220-260 miliónov. Alginit súčasne pomáha rastu stromov tak, že zrýchli predlžovanie vetví ročne o 6-13 percent a hrubnutie objemu pňa o 10-20 percent.

Alginit má aj ďalšie obdivuhodné vlastnosti. Ako hnojivo zvyšuje úrodnosť a pomáha rastlinám bez väčšej ujmy preklenúť suchá počas vegetačného obdobia. Zlepšuje tiež kvalitu poľnohospodárskych plodín a ovocia, zvyšuje obsah biogénnych prvkov, spevňuje dužinu, pri ovocí predlžuje čas skladovania, zlepšuje chuťové vlastnosti ovocia a zeleniny. Pridaný do kompostu skracuje čas rozkladu organických látok, znižuje množstvo streptokokov a zvyšuje obsah živín. Živiny, ktoré obsahuje, uvoľňuje postupne pre potreby rastlín a zabraňuje ich vyplavovaniu do podzemných vôd a povrchových tokov.

O čo ide banskému úradu?

Alginit je prírodná surovina bez priemyselných prísad, nemá žiadne fytotoxické účinky. Veľmi účinne pomáha chrániť životné prostredie. Napriek všetkým preukázateľným pozitívam sa však neťaží. A to aj napriek tomu, že pred ôsmimi rokmi sa našlo prístupné ložisko alginitu pri obci Pinciná v Lučenskom okrese. Už rok platí novela banského zákona, ktorá odstránila legislatívne problémy s otvorením ložiska alginitu. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici však nekoná v zmysle tejto novely. Predkladá stále nové námietky, a tak už rok prakticky ignoruje novelu zákona. Vec v demokratických krajinách skutočne nevídaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava minister zdravotníctva SR Marek Krajčí a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška počas tlačovej konferencie k aktuálnej pandemickej situácii na Slovensku.

Haščák z Penty ide do väzby, rozhodol súd

Haščákovi hrozí až 20 rokov.

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Stĺpček Petra Schutza

Experiment avantgardný ako celoplošné testovanie

Ďalší pochod Slovenska po neprebádaných tretích (štvrtých) cestách boja s covidom.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Grónsky ľad sa už nikdy nemusí spamätať

Nové správy z vedy.

Marián Brestič