Maarové jazero na Islande. V podobnom jazere vznikol alginit pri Pincinej. FOTO – ARCHÍV
Už pred ôsmimi rokmi sa našlo prístupné ložisko vzácnej suroviny pri obci Pinciná v Lučenskom okrese, stále sa však neťaží. Koho vinou?Vnútorné sily Zeme vytvárajú sopky, ktoré spolu s lávou vynášajú k povrchu horúce rudonosné roztoky. Vznikajú z nich rudné žily vrátane žíl bohatých na zlato a striebro, ale aj meď, olovo, zinok, cín, arzén, ortuť a iné. Tak to bolo aj pred 10 až 16 miliónmi rokov, keď uprostred miocénu vznikali naše rudonosné sopečné pohoria Štiavnické a Kremnické vrchy. Ich rudné bohatstvo, objavené pred mnohými storočiami, je už takmer úplne vyťažené.
So sopkami sa však spája aj nerudné nerastné bohatstvo. Premenou sopečných tufov vznikli zeolity a bentonity. V jazierkach, na úpätí sopiek alebo v sopečných kráteroch vznikol diatomit a alginit. Sú to nerastné prírodniny, ktoré môžu človeku veľmi účinne pomáhať pri ochrane prírody, prípadne pri regenerácii životného prostredia.
Jedna z týchto surovín má mimoriadne blahodarné účinky na poškodený krajinný ekosystém. Je to alginit.
Ako vznikol alginit
Alginit za svoj vznik vďačí bazaltovému vulkanizmu. Nie všetky bazaltové vulkanické centrá sa rozvinú v naozajstnú sopku. Prvé vulkanické explózie rodiacej sa sopky vyhĺbia sopečný kráter, okolo neho nasypú kruhový val z tufového materiálu a potom sa prestanú ďalej rozvíjať. Ostanú „zamrznutým“ sopečným zárodkom, ktorý za volá maar. Kráter vyhasnutej mladej sopky sa postupne zaplní zrážkovou vodou. Vznikne kráterové jazierko, v ktorého pokojnej a na minerálne živiny bohatej vode (draslík, fosfor, vápnik, horčík) sa dobre darí drobným vodným rastlinkám – riasam.
Bazaltové maarové jazierka obľubujú najmä žltozelené riasy druhu Botryococcus braunii. Žijú pri hladine až do hĺbky, kam preniknú slnečné lúče, a čoskoro sa tam premnožia. Staršie kolónie rias odumrú a klesnú ku dnu. Tam ich pochová íl splavovaný zo svahov tufového valu. Na dne jazera tak vzniká usadenina ílovej konzistencie bohatá na organickú hmotu z odumretých rias, ale aj minerálne živiny a rôzne stopové prvky splavené spolu s ílom z tufového valu do jazierka. Takto vznikajúca usadená hornina dostala meno alginit práve pre vysoký obsah zvyškov rias (riasy = algae).
Pomohol by ľuďom aj lesom
Alginit má mimoriadne vlastnosti: obsahuje veľa humusu, ktorý vznikol rozpadom rias, hodne minerálnych živín a rôzne stopové prvky. Už táto skutočnosť predurčuje alginit na využitie v poľnohospodárstve ako prírodné hnojivo. Zvlášť cennou vlastnosťou alginitu je, že vďaka vysokému obsahu riasovej organickej hmoty a vodupohlcujúceho ílového minerálu (smektitu) veľmi dobre saje vodu a teda pomaly vysychá. Vďaka vysokej vododržnosti je alginit veľmi vďačným prírodným hnojivom pre ľahké piesčité pôdy, na ktorých je schopný zvýšiť úrodnosť kukurice o viac ako 40 percent.
Alginit možno využiť aj pri výsadbe lesa. V posledných rokoch bývajú v jarných mesiacoch dlhé suché obdobia. Sadenice stromov vystavené šoku z presadenia ťažko znášajú druhý šok, sucho. Mnohé z nich vyschnú. Na Slovensku sa ročne vysádza nový les na ploche okolo 9200 hektárov. Priemerné náklady na výsadbu jedného hektára sú 60-tisíc korún. V dôsledku jarného sucha sa neprijme 56-64 percent sadeníc, čím lesníkom vzniká škoda 300-350 miliónov korún.
Experimenty preukázali, že alginit v sadobnej jamke vďaka svojej vododržnosti zníži vysychanie sadeníc stromov až o 70-80 percent. Slovenským lesníkom by teda znížil ročné straty pri výsadbe lesa o 220-260 miliónov. Alginit súčasne pomáha rastu stromov tak, že zrýchli predlžovanie vetví ročne o 6-13 percent a hrubnutie objemu pňa o 10-20 percent.
Alginit má aj ďalšie obdivuhodné vlastnosti. Ako hnojivo zvyšuje úrodnosť a pomáha rastlinám bez väčšej ujmy preklenúť suchá počas vegetačného obdobia. Zlepšuje tiež kvalitu poľnohospodárskych plodín a ovocia, zvyšuje obsah biogénnych prvkov, spevňuje dužinu, pri ovocí predlžuje čas skladovania, zlepšuje chuťové vlastnosti ovocia a zeleniny. Pridaný do kompostu skracuje čas rozkladu organických látok, znižuje množstvo streptokokov a zvyšuje obsah živín. Živiny, ktoré obsahuje, uvoľňuje postupne pre potreby rastlín a zabraňuje ich vyplavovaniu do podzemných vôd a povrchových tokov.
O čo ide banskému úradu?
Alginit je prírodná surovina bez priemyselných prísad, nemá žiadne fytotoxické účinky. Veľmi účinne pomáha chrániť životné prostredie. Napriek všetkým preukázateľným pozitívam sa však neťaží. A to aj napriek tomu, že pred ôsmimi rokmi sa našlo prístupné ložisko alginitu pri obci Pinciná v Lučenskom okrese. Už rok platí novela banského zákona, ktorá odstránila legislatívne problémy s otvorením ložiska alginitu. Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici však nekoná v zmysle tejto novely. Predkladá stále nové námietky, a tak už rok prakticky ignoruje novelu zákona. Vec v demokratických krajinách skutočne nevídaná.
Autor: Prof. RNDr. DIONÝZ VAAS, DrSc., Lesnícka fakulta Technickej univerzity, ZvolenRNDr. VLASTIMIL KONEČNÝ, CSc., Štátny geologický ú
