Americká výskumníčka drží zvyšky zubov hrocha, ktorý žil pred asi piatimi miliónmi rokov. Nový objav spôsobil, že sa staré nálezy budú musieť znovu datovať.
Štúdium polmetrového stalagmitu zo zatopenej jaskyne na Bahamách preukázalo, že zmeny v množstve rádioaktívneho uhlíka v zemskej atmosfére boli počas poslednej ľadovej doby oveľa dramatickejšie, ako sa predpokladalo. Stalagmit vytiahli z Blue Holes – komplexu vápencových jaskýň, ktoré vznikli, keď bola hladina mora o sto metrov nižšie ako dnes. Stalagmity sa dajú využiť na stanovenie hladiny rádioaktívného uhlíka v atmosfére v minulosti, na ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú archeológovia pri datovaní nálezov (podľa polčasu rozpadu uhlíka); pomáhajú pri určovaní veku starých kostí, dreva či odevov.
Bádatelia z univerzity v Bristole vo Veľkej Británii, z arizonskej univerzity a univerzity v Minnesote (obidve v USA) nahliadli o 45 000 rokov späť do minulosti – do poslednej doby ľadovej.
„Zistili sme, že pred viac ako 20 000 rokmi nastali dramatické výkyvy v koncentrácii rádioaktívneho uhlíka, čo znamená, že nesúlad medzi skutočným kalendárom a rádiouhlíkovým vekom môže dosahovať až 5000 rokov,“ povedal pre BBC Dr. David Richards zo School of Geographical Sciences na bristolskej univerzite. Analýza odhalila značné výkyvy hladín rádiouhlíka, oveľa väčšie, ako sa dá vysvetliť iba zvýšeným bombardovaním Zeme kozmickými lúčmi.
Vedci predpokladajú, že sa čosi zmenilo v spôsobe, ktorým uhlík cirkuloval po planéte. Pravdepodobne sa zredukovalo množstvo oxidu uhličitého rozpusteného vo vode, čo mohlo nastať pri pomalšom prúdení oceánov v studenom podnebí doby ľadovej. Podľa Dr. Warrena Becka z katedry fyziky na arizonskej univerzite by pozorovanie, že cyklus uhlíka bol v nedávnej minulosti výrazne pomalší, malo prehĺbiť úvahy o schopnosti oceánu vstrebávať oxid uhličitý, ktorý sa produkuje pri spaľovaní fosílnych palív.
Mali by sme si z tejto štúdie zobrať ponaučenie, že klimatické zmeny môžu cyklus uhlíka ovplyvniť nečakaným spôsobom.
Richards a Beck spolu s kolegami zároveň dúfajú, že ich práca pomôže spresniť určovanie veku fosílnych nálezov, napríklad kostier. Je zrejmé, že mnohé staré nálezy boli chybne datované, pričom chyba môže dosahovať až niekoľko tisíc rokov.
Podľa Dr. Chrisa Stringera z Múzea prírodnej histórie v Londýne budeme zrejme musieť prehodnotiť niektoré udalosti, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti.
(Nature, BBC, ESO, 5D)
