Hnedý trpaslík Gliese 229B (teleso napravo od jasnej hviezdy), vľavo objaviteľská snímka z ďalekohľadu na povrchu Zeme, vpravo z Hubblovho kozmického ďalekohľadu.
Hnedí trpaslíci sú subhviezdne telesá menšie ako hviezdy, žiariace iba zvyškovým teplom z doby svojho utvárania. Sú totiž primálo hmotné na to, aby sa v ich jadrách naplno rozhoreli reakcie termonukleárneho zlučovania vodíka na hélium – na to musí mať vesmírne teleso, ktoré kandiduje na ozajstnú hviezdu, hmotnosť aspoň osem stotín hmotnosti nášho Slnka.
Hnedí trpaslíci sú akési „hviezdy, ktoré sa nepodarili“ a astronómovia ich objavujú čoraz častejšie. Nie je vylúčené, že hnedých trpaslíkov je vo vesmíre toľko, ako bežných hviezd s nízkou hmotnosťou. Bo Reipurth z coloradskej univerzity v Boulderi (USA) a Cathie Clarkeová z cambridgeskej univerzity (Veľká Británia) teraz prišli s novou teóriou zrodu hnedých trpaslíkov.
Pokladajú ich za vývojovo oneskorených „súrodencov“ v skupinách spoločne vznikajúcich hviezd. Spočiatku mali všetky hviezdne zárodky v skupine približne rovnaké šance. Avšak, v prípade niektorých sa z doteraz neznámej príčiny začalo gravitačné nabaľovanie na miestne ťažisko o čosi neskôr, takže boli o niečo menej hmotné. Z oblasti bezprostredne okolo nich im hmotnejší súrodenci svojou silnejšou gravitáciou „kradli“ čoraz viac materiálu. Budúci hnedí trpaslíci v tomto gravitačnom preťahovaní o materiál doslova ťahali za slabší koniec. Nedokázali ho na seba sústrediť dosť na to, aby sa stali ozajstnými hviezdami.
A akoby to nestačilo, hmotnejší súrodenci ich neskôr gravitačne vystrelili z oblasti hustejšieho materiálu, alebo dokonca celkom mimo skupiny hviezdnych telies, čo ešte viac spomalilo, alebo úplne zastavilo ich rast. Hnedí trpaslíci tak jednoducho „mali smolu“ – za malé počiatočné oneskorenie zaplatili celou hviezdnou existenciou.
Táto teória má oproti predchádzajúcim teóriám vzniku hnedých trpaslíkov niekoľko výhod a jej autori sa ju chystajú otestovať pomocou najväčších pozemských ďalekohľadov.
(Nature, BBC, ESO, 5D)
