BRATISLAVA. Starí Mayovia považovali čokoládu za pokrm bohov už pred stovkami rokov. Kubánci v 19. storočí verili účinkom kakaa na povzbudenie sexuálnej potencie. V kubánskych stopách zrejme idú súčasní Američania. Tí iba pri oslave Svätého Valentína minuli na čokoládu v najrôznejšej podobe odhadom 1,7 miliardy dolárov.
Väčšina z nás, Európanov, však má pri konzumácii čokolády skôr výčitky svedomia. Vnímame ju iba ako spríjemnenie dňa, za ktoré platíme vysokú cenu v podobe zvýšenia hmotnosti.
Dobrá správa pre mozog
Možno by sa mnohým milovníkom čokolády uľavilo, keby si dokázali spojiť svoju obľúbenú pochúťku aspoň s určitým prínosom pre zdravie.
Nové vedecké výskumy ukázali, že medzi konzumáciou čokolády a znížením rizika infarktu a mozgovej mŕtvice existuje zatiaľ nevysvetlené spojenie.
V rozsiahlej štúdii s názvom EPIC, ktorej sa zúčastnilo takmer 21-tisíc dospelých v anglickom Norfolku, vedci sledovali dlhodobý vplyv stravy na zdravie ľudí v kombinácii s frekvenciou stravovania a životným štýlom. Súčasťou výskumu bol aj prehľad publikovanej literatúry o súvislosti konzumácie čokolády a kardiovaskulárnych chorôb, ktorý sa dotýkal takmer 160-tisíc ľudí.
Norfolský výskum bol dlhodobý, 9 214 mužov a 11 737 žien sledovali vedci takmer 12 rokov. Počas štúdie postihol 3013 ľudí infarkt alebo mozgová mŕtvica.
Približne jeden z piatich účastníkov nekonzumoval žiadnu čokoládu, u ďalších dosiahla priemerná konzumácia čokolády sedem gramov, niektorí jej dokázali zjesť až 100 gramov denne.