Aj keď to ma od vedy trochu ďaleko, nedávna skúsenosť ma prinútila opäť veriť v radostnejšiu a pozitívnejšiu budúcnosť. Počas dvoch prednáškach o globálnom otepľovaní pre deti vo veku od desať do štrnásť rokov v jednej škole v Prahe som zažil niečo, čo predtým nikdy.
Deti si nielenže veľmi dobre uvedomovali, o čom rozprávam, ale navyše takmer neustále dávali veľmi dobré otázky a prejavovali nesmierny záujem o to, ako by mohli prispieť k riešeniu oni sami. A takmer neustále ma udivovali svojim ohromným prehľadom o tom, čo sa vo svete deje a ako to ovplyvňuje ich život v meste. Napríklad, dlho som nemusel vysvetľovať, že náš ohromný konzum a fosílna ekonomika nás všetkých zotročujú a devastujú celú planétu.
Jeden chlapček dokonca pri správe o globálnych ropných rezervách poznamenal, že ak nám nakoniec dôjde všetka ropa, bude to znamenať pre našu moderná spoločnosť kolaps. Uvedomujete si, čo povedal? Použil pojem, ktorého obsahu väčšinou nerozumejú ani dospelí, nieto ešte dieťa na základnej škole.
Mať takéto deti okolo seba, hneď je svet krajší. Prejaviť totiž záujem a hľadať riešenia aj veľmi zložitých problémov je prvým a veľmi dôležitým krokom k zmene, o ktorú sa mnohí tak snažíme.
Zachrániť túto planétu pred zničujúcim pôsobením spoločnosti nie je jednoduchá úloha. Ako vidieť, deti sú nielen našou budúcnosťou, ale aj nádejou - že sa nakoniec môžeme zmeniť aj my, dospelí.
Autor: Jozef Pecho
