1.Pyramída na Cerese
Ani najnovšie zábery nepomohli rozlúštiť pôvod záhadných svetelných škvŕn, ktoré sa nachádzajú v 90 kilometrovom kráteri na povrchu trpaslíčej planéty Ceres.
Snímky sondy Dawn z výšky 4400 kilometrov však odhalili nový zvláštny útvar na najväčšom telese pásma planétok medzi Marsom a Jupiterom - päť kilometrov vysokú horu v tvare pyramídy. "Ten kopec je šialený," povedal pre magazín Nature planetárny vedec Andrew Rivkin o hore, ktorý sa uprostred nížinatého a kráterového povrchu týči do podobnej výšky ako napríklad Mont Blanc.
Pyramídu vysokú ako Mont Blanc je možné vidieť napravo v strede. FOTO - NASA
2.Rosetta pokračuje, možno skončí nárazom
Už takmer rok skúma sonda Rosetta kométu 67P Čurjumov-Gerasimenko. Sledovanie zmien v jej aktivite v závislosti jej obežnej dráhy okolo Slnka malo pôvodne trvať do decembra tohto roku, no Európska vesmírna agentúra (ESA) sa tento týždeň rozhodla predĺžť misiu do septembra 2016.
"Sú to skvelé správy pre vedu," hovorí v tlačovom vyhlásení ESA člen tímu Rosetta Matt Taylor. "Budeme môcť pozorovať pokles aktivity kométy, keď sa bude vzďaľovať od Slnka a budeme mať možnosť letieť bližšie ku kométe a nazbierať viac jedinečných informácií."
Porovnaním dát "pred a po" budú vedci podľa jeho slov lepšie rozumieť vývoju komét. Po konci misie je možné, že nechajú sondu nabúrať do kométy. Keďže sa sonda bude vzďaľovať od Slnka a strácať slnečnú energiu na fungovanie, je to najúčinnejší spôsob ako misiu zakončiť. Pred nárazom vie totiž Rosetta poslať na Zem detailné dáta z úplnej blízkosti kométy.
Sonda Rosetta a kométa 67P Čurjumov-Gerasimenko. FOTO - ESA
3.Voda na Marse
Keď sa na Zemi učil predchodca človeka pracovať s ohňom, na Marse tiekla voda prúdom. Štúdia holanďana Tjallinga de Haasa v magazíne Nautre Communications skúmala kráter červenej planéty zvaný Istok.
Nánosy usadenín na jeho svahoch sú výsledkom stekanía blatovej vody z topiaceho snehu. Aby vznikli, potrebovali by desaťkrát viac kvapalnej vody, ako sa doteraz predpokladalo, že na Marse niekedy bolo. Najnovší z týchto nánosov vznikol iba pred pól miliónom rokov, počas poslednej ľadovej doby planéty.
