Washington 20. januára (TASR) - Ľudoopy, najvzdialenejší príbuzní Homo sapiens, ukazujú v uzatvorených populáciách také spôsoby správania, ktoré sa dajú bez zveličovania nazvať termínom kultúra. Vyplýva to z pozorovaní antropológov, o ktorých informoval americký časopis Science.
Z iniciatívy Carela van Schaika z Duke University v Durhame, štát Severná Karolína, sa stretli vedci, ktorí pozorovali dlhé roky život orangutanov na ostrovoch Sumatra a Borneo. Na trojdňovom stretnutí porovnali nákresy a filmový materiál zachytávajúci správanie týchto zvierat v rôznych oblastiach. Identifikovali 24 druhov správania, ktoré sa v rámci určitých populácií odovzdávajú napodobňovaním alebo sa dedia z generácie na generáciu.
"Kultúra" orangutanov zahŕňa úkony nevyhnutné pre život, ale aj také, ktoré slúžia na zábavu a trávenie voľného času. Do prvej skupiny patrí napríklad používanie listov na spôsob rukavice alebo servítky, budovanie striech nad hniezdami v stromoch alebo odháňanie múch konármi. V rámci zábavy orangutany pred spaním vydávajú prskavé zvuky alebo skáču po kmeňoch odumretých stromov dovtedy, kým sa nezačnú nakláňať, aby krátko pred dopadnutím na zem neodlomili konár a vybehli s ním do korún.
Všetky tieto druhy správania sú typické len pre určitú skupinu zvierat. Iné orangutany, žijúce v porovnateľnom prostredí, ktorým by sa konáre na odháňanie múch zišli, ale nenaučili sa ich používať, sa musia zaobísť bez nich. "To ukazuje, že máme do činenia s kultúrou a nie ekologicky podmienenými rozdielmi," tvrdí van Schaik.
Orangutany sú na rozdiel od šimpanzov alebo goríl väčšinou samotári. Niektoré populácie sú však sociálnejšie ako iné. Zdá sa, že paleta spôsobov správania spadajúca pod pojem kultúra je väčšia v tých skupinách, ktorých jedinci prichádzajú medzi sebou častejšie do kontaktu.
Staršie definície vysvetľovali pojem kultúra ako spektrum vlastností a schopností, ktoré odlišujú ľudí a zvieratá. Len nedávno si vedci všimli, že aj niektoré skupiny šimpanzov sa správajú spôsobom prenášaným z jednej generácie na ďalšiu. Antropológovia predpokladajú, že tento vývoj sa začal asi pred siedmimi miliónmi rokov, keď sa oddelili vývojové línie človeka a šimpanza.
Výsledky pozorovania orangutanov podľa Van Schaika pripúšťajú logický záver, že prvé kultúrne spôsoby správania existovali už pred najmenej 14 miliónmi rokov. V tomto čase sa totiž rozdelili evolučné línie predchodcov šimpanzov a orangutanov.
Podľa evolučného psychológa Michaela Tomasella z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku uvedené poznatky treba podložiť ďalšími vedeckými faktami. Keď vedci porovnajú svoje zistenia, ponúkne sa excelentná možnosť nastoliť hypotézu. "To je však len prvý krok," povedal Tomasello pre Science.
Aj Carel van Schaik pripúšťa, že ešte treba urobiť veľa práce priamo v teréne, aby existoval spoľahlivý dôkaz existencie kultúry orangutanov. Napríklad treba podrobne zdokumentovať, v ktorých skupinách sa vyskytujú ktoré druhy správania. Prácu sťažuje jeden praktický problém: Poľovaním a likvidáciou lesov vyhynuli niektoré populácie orangutanov zahrnuté do výskumu. A tento nepriaznivý vývoj ďalej pokračuje.
