Banda niekoľkých stoviek vyholených intelektuálov napadne cyklistický pretek. Väčšia časť spoločnosti hovorí v prieskumoch proti príchodu imigrantov. Bránime príchodu cudzincov, ktorí by nám – vraj – mohli ukradnúť našu kultúru aj prácu.
Jednoducho, pociťujeme strach aj nenávisť voči ľuďom, ktorých nepovažujeme za našich.
Prečo? Sú všetky tieto postoje iracionálne a bez zmyslu? Začínajú zbytočnými emóciami? Môžu za ne horší intelekt, nepochopená zložitosti sveta či len obyčajný strach?
V skutočnosti je to celé zložitejšie a platí, že sme skôr obeťou. Podľa vedy sa totiž zdá, že lásku k blížnemu svojmu i nenávisť k cudzím máme vrodenú. A v hlavách ich máme podobne ako šimpanzy či makaky rézus.
My a oni
Vedci si už desaťročia kladú otázku, kde sú korene nenávisti v spoločnosti. Presnejšie, prečo sú ľudia rasisti, neznášajú veriacich z iných náboženstiev či len ľudí, ktorí bývajú trebárs vo vedľajšej štvrti mesta.
Zdalo sa, že keď výskumníci pred viac ako desiatkou rokov rozlúštili ľudský genóm a zistili, že rôzni ľudia a národy v Európe či Ázii sú si navzájom viac podobné ako príslušníci vedľajších dedín v Afrike, podobné nacionalistické a rasistické nezmysly skončia. Nestalo sa tak.
Dôvodom je, že podobnú nenávisť máme jednoducho v našom mozgu. A tento „bias“ mal kedysi užitočné dôvody. Aké?
