<p>WASHINGTON, BRATISLAVA. Ľudstvo dramaticky znížilo zásoby podzemnej vody. Približne jedna tretina veľkých podzemných zásobární na Zemi sa míňa veľmi rýchlo bez toho, aby sme vedeli, koľko vody v nich zostalo.</p><p>„Dostupné merania na zistenie stavu podzemných vôd jednoducho nestačia. Vzhľadom na rýchle míňanie podzemných rezervoárov, potrebujeme koordinované globálne úsilie, aby sme zistili, koľko vody nám zostáva,“ <a href="http://www.jpl.nasa.gov/news/news.php?feature=4626">zdôraznil podľa tlačového vyhlásenia JPL autor štúdie</a> a odborník NASA pre výskum vody Jay Famiglietti.</p><p>Jeho tím z Kalifornskej univerzity využil <a href="http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/2015WR017349/abstract">podľa dvoch štúdií v magazíne Water Resources Research</a> satelitné dáta amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a pokúsil sa analyzovať úbytok podzemných zásob vody.</p><p>Využil na to údaje o zmenách gravitačného pola Zeme, ktoré môžu byť spôsobené práve zásadným zmenšovaním sa objemu v rezervoároch.</p><p>((piano))</p><h3>Voda sa nedopĺňala</h3><p><a href="http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/2015WR017351/abstract">Vedci na základe meraní medzi rokmi 2003 a 2013 zistili,</a> že 13 z 37 najväčších zásobární stratilo svoj objem, a nedokázali sa opätovne zaplniť. Osem z nich klasifikovali ako preťažené, bez takmer žiadneho prirodzeného doplnenia, v ďalších piatich sa voda dopĺňala len pomaly.</p><p>Najohrozenejšie rezervoáre sa nachádza v najsuchších oblastiach planéty, v ktorých sú podzemné zásoby jediným zdrojom vody.</p><p>Kvôli zvyšovaniu populácie v týchto oblastiach a klimatickým zmenám odborníci očakávajú, že sa problém bude ešte zhoršovať.</p><p>„Snažíme sa najkritickejšie oblasti označiť a upozorniť, že iba aktívne riešenie problému dnes dokáže ochrániť budúci život,“ dodala spoluautorka výskumu Alexandra Richeyová<a href="http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/2015WR017349/abstract">.</a></p><p>((video))</p><h3>Ohrozené milióny ľudí</h3><p>Výrazne problémy môže mať arabský rezervoár, od ktorého závisí takmer 60 miliónov ľudí. Nasleduje podzemná zásobáreň na hraniciach Indie s Pakistanom a treťou najviac postihnutou oblasťou je severná Afrika.</p><p>Vedci ale stále nevedia presne určiť, kedy môže dôjsť u úplnému vyčerpaniu podzemných zásob vody. „Odhady sa pohybujú medzi dekádami až tisícročiami,“ tvrdila Richeyová.</p><p>Odhad pre severozápadný saharský rezervoár sa napríklad pohybuje v rozmedzí desať až 21-tisíc rokov. „Avšak pri spoločnostiach, ktoré sú na týchto zásobách závislé, nemôžeme viac tolerovať, takúto mieru neistoty,“ dodala.</p><h3>Ekologické škody</h3><p>Štúdie hovoria, že ohrozenie podzemných zásob, môže viesť k zásadným ekologickým škodám, radikálnemu zníženiu vodných tokov a kvality vody, ako aj k posunom pôdy.</p><p>Skúmanie hĺbky podzemných rezervoárov je ale náročne. Nachádzajú sa totiž vo vrstvách pôdy a hornín hlboko pod zemským povrchom. Inak ako nákladným vŕtaním sa k ich dnu dopracovať nedá.</p><p>„Je to však nevyhnutné,“ uzatvárajú vedci.</p><p><a href="http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/2015WR017351/abstract">DOI: 10.1002/2015WR017351</a></p><p><a href="http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/2015WR017349/abstract">DOI: 10.1002/2015WR017349</a></p>
V tretine podzemných rezervoárov vody sa hladina neobnovuje. (Zdroj: NASA)
