SOUL, BRATISLAVA. Je omnoho tenšia ako papier a predsa môže jedného dňa súperiť s dnešnými žiarovkami. Vedcom sa podarilo vytvoriť grafénovú žiarovku, ktorá má hrúbku jedinej molekuly jediného atómu uhlíka.
Za vývojom stoja vedci zo Národnej univerzity v Soule, ktorí na substrát umiestnili vrstvičku grafénu upevnenú na oboch koncoch ku kovovým elektródam.
Vo chvíli, keď k nim priviedli dvoj- až trojvoltové napätie, grafén sa rozsvietil.
Až 2500 stupňov
Vydáva stabilné svetlo, porovnateľné s dnešnými svetelnými zdrojmi – hoci v omnoho menšom formáte. Pri svojich experimentoch vedci zistili, že materiál sa zahrial na teplotu až 2500 stupňov Celzia.
Nový spôsob využitia grafénu môže podľa denníka The Wall Street Journal výrazne zmeniť svet elektroniky.
Vedci sú presvedčení o tom, že by mohol poslúžiť na výrobu plošných svetelných zdrojov, ktoré by mohli nahradiť dnešné technológie svietenia. technológia by mohla pomôcť aj pri výrobe supertenkých ohybných displejov.
Grafén objavili náhodou
Prednosťou grafénu je, že ho možno s vysokou frekvenciou prinútiť, aby sa rozsvecoval a zhasínal.
V matricovej schéme tak môže byť bodovým zdrojom svetla pri zobrazovacích systémoch, pri komunikačných technológiách môže byť zdrojom signálu prenikajúceho cez optické vlákna.
Vedci sa grafénu venujú od roku 2004, keď ho takmer náhodou objavili pri akademickom výskume. V minulosti sa ho už na svietenie pokúšali využiť.
