;) |
síce nie zrovna ukážkovým, je aj Shadow of Destiny. Aj keď sa nejedná o žiadny simulátor komára (alebo podobnú superúchylnosť), ale len o veľmi jednoduchú adventúrku, o originalite jej zápletky určite niet pochýb.
Celý príbeh sa točí okolo smrti hráčovej postavy, mladíka Eika. Vlastne... Nie ani tak okolo jeho smrti, ako skôr umierania: Podobne ako školákom z filmu Final Destination (Nezvratný osud), príp. z jeho blížiaceho sa pokračovania, aj Eikovi sa podarilo smrť oklamať... NA CHVÍĽU. Vďaka pomoci "tajomnej bytosti" sa dokázal presunúť v čase o niekoľko minút späť a s vedomím o blížiacej sa skazy, vražde na poslednú chvíľu predišiel... No neubehne ani hodina, a jeho vrah udrie zas.
;) |
;) |
;) |
;) |
Hráč sa v roli Eika zhosťuje neľahkej úlohy. Ak chce ukončiť neustávajúce pokusy o svoj život, musí odhaliť KTO a hlavne PREČO ho chce tak odhodlane zabiť. Od "tajomnej bytosti" dostáva časostroj (digipad), no aj s jeho pomocou sa boj o Eikov život stáva čoraz zamotanejší. Vrah je neustále o krok vpredu, a akoby to nestačilo, Eikova nová priateľka na niekoľko rokov uviazne v šestnástom storočí. Shadow of Destiny rozbieha šialený dej skákajúci z jednej epochy malého germánskeho mestečka do druhej, a čím hlbšie sa do neho hráč dostáva, tým odvážnejšie a prekvapujúcejšie zvraty na neho čakajú.
Grafika: 5 / 10
Shadow of Destiny (SoD) je kompletnou konverziou rok starého konzolového titulu, čo už samo o sebe hovorí za všetko: Ak hľadáte technologicky "čistú" a "dokonalú" hru, tu ju nenájdete. SoD má ďaleko aj k elite na svojej domovskej platforme (PS2), kde sa môže len nesmelo krčiť pred titánmi ako GTA 3 (recenzia) alebo Getaway... Nieto ešte na PC. Prostredie - malé germánske mestečko spracované v niekoľkých rôznych historických epochách - môže osloviť jedine svojimi výnimočne chabým otextúrovaním a obzvlášť nevýraznými modelmi budov. Chvalabohu tvorí len nevýraznú kulisu hry a nijak sa nevtiera do pozornosti a nenáročných hráčov nijak neurazí. Mimoriadna pozornosť je naopak venovaná modelom a animácii postáv. Obzvlášť veľký dôraz je badať na gestikulácii rúk a tela, na mimike tváre. Samozrejme, v určitých obmedzených hraniciach. Shadow of Destiny je LEN konzolovou konverziou.
Interface: 6 / 10
Svojim prevedením pripomína Shadow of Destiny mix adventúry a polointeraktívneho filmu, pričom väčší dôraz je skôr kladený na tú druhú zložku. Keď už sa nejakým zázrakom hráč dostane k slovu, vystačí si s kurzorovými šípkami (pohyb postavy), klávesou na otvorenie inventára a klávesou na "použite". Samozrejme, aby hra nebola až príliž ťažká, hráč má k dispozícii aspoň dva zdroje rád: Svoj denník a "tajomnú bytosť". Keďže prostredie je zasadené do veľmi malého a veľmi obmedzeného mestečka, z interaktívnej časti sa tak stáva rutina typu "obehaj s Eikom celé mesto, nájdi POŽADOVANÚ osobu (miesto) a ak je to SKUTOČNE nevyhnutné, stlač ENTER". Stereotip zachraňuje len cestovanie časom a veľmi zriedkavá príležitosť k použitiu niektorého z predmetov.
Hrateľnosť: 2 / 10
Vskutku, hráč veľmi rýchlo zistí, že interaktívne časti hry slúžia len ako krátke VSUVKY medzi nekonečnými rozhovormi a animáciami. Ako však možno niečo také označiť za HRATEĽNÉ? Je to vôbec hra? Na prejdenie Shadow of Destiny mi netrebalo viac než päť hodín, z toho tri a pol hodiny som sa len pozeral!
Multiplayer
Hra neobsahuje hru pre viacerých hráčov.
Hudba: 4 / 10
Hudba je v Shadow of Destiny jedným slovom hrozná. Možno som sa stal voči tomu podivnému digitálnemu čudu v japonských hrách zaujatý, ale čert ich ber - iná kultúra, iný vkus. Keď to počúvam, mám pocit akoby svoje výplody recyklovali už od dôb SNESu.
Zvukové efekty: 4 / 10
Najpodstatnejšou časťou zvukovej stránky je nahovorenie rozhovorov. Kvalita dabingu je zo strany hercov prinajmenšom na poloprofesionálnej úrovni, bohužiaľ ho kazí nezvládnuté technické spracovanie. Nepríjemne rušivá je hlavne asynchronizácia medzi mimikou postáv a nahovoreným slovom. Zvuk pravidelne predbieha (alebo nestíha, už si nespomínam) obraz, a diváka vyložene znervózňuje pri už beztak pridlhých dialógoch. Z viac-menej zanedbateľnej zvukovej kulisy "interaktívnych vložiek" je nutné vypichnúť neuveriteľne odporné dychčanie bežiacich postáv, ktoréžto (keďže v hre sa nedá normálne kráčať) si užijete viac, než by asi bolo zdravé.
Umelá inteligencia & obtiažnosť: 2 / 10
Ako som už niekoľkokrát spomenul, Shadow of Destiny sa hrá prakticky sám. Prvých šesť kapitol sa tvári ako vskutku veľmi pekne spracovaný úvod (tutorial): Hráč spoznáva mesto v štyroch rôznych časových epochách, zoznamuje sa s jeho obyvateľmi, robí si prehľad. V siedmej kapitole sa hra pomaličky začína rozbiehať, Eike konečne dostáva úlohu hodnú označenia "ľahká"... A v ôsmej kapitole sa Shadow of Destiny končí. Prejdenie celej "hry" vám URČITE nezaberie viac ako päť hodín.
;) |
;) |
;) |
;) |
Záverečný verdikt: 4 / 10
Shadow of Destiny môže byť celkom zaujímavým debutom pre hráčov (hráčky) vo veku medzi desiatimi až trinástimi rokmi. Odpovedala by tomu jeho ľahko mrazivá náplň, aj extrémne nízka obtiažnosť. Ak medzi nich nepatríte, určite si ho nekupujte. Kino vás (ešte stále) vyjde lacnejšie.
Autor: Michal Cagarda
