BRATISLAVA. Keď sa v polovici júla dostane sonda New Horizons k trpaslíčej planéte Pluto, jej zistenia môžu prepísať históriu našej slnečnej sústavy. Nové objavy však stále čakajú aj na bližších či vzdialenejších miestach vesmíru.
1.Viac záhadných škvŕn
Sonda Dawn bude na svojej druhej obežnej trase okolo trpaslíčej planéty Ceres približne do konca mesiace. Prvé snímky z výšky 4400 kilometrov zatiaľ najdetailnejšie ukazujú záhadné svetelné škvrny na jej povrchu. V deväťdesiat kilometrovom kráteri je ich viac sústredených okolo dvoch väčších zhlukov.
Vedci napriek tomu nevedia určiť ich pôvod. "Robia Ceres jedinečne iným od všetkého, čo sme doteraz v slnečnej sústave videli," hovorí v tlačovom vyhlásení Národného úradu pre letectvo a vesmír hlavný výskumník misie Dawn Chris Russell. Na povrchu Ceresu je na nových snímkach tiež vidno stopy po prúdení a zosuvoch pôdy.
FOTO - NASA/JPL-CALTECH/UCLA/MPS/DLR/IDA
2.Saturnov neviditeľný prstenec
Väčšina Saturnových prstencov sa skladá z kusov kamena a ľadu rôznych veľkostí. Pheobe, najväčší z nich je takmer neviditeľný. Tvoria ho malé častice tmavého prachu tenké ako ľudský vlas, ktoré pochádzajú z rovnomenného mesiaca, ktorý sa v prstenci nachádza.
Vedci o prstenci, ktorý sa dá pozorovať iba pomocou infračerveného svetla, vedia už od roku 2009. Až teraz však získali dostatok na dát, aby ho mohli bližšie spoznať. Začína šesť miliónov kilometrov od Saturnu a je viac ako 9,6 milióna kilometrov široký. Znamená to, že by doňho na šírku zmestilo vedľa seba 170 Saturnov.
FOTO - NASA/JPL
3.Najosamelejšia galaxia
Galaxia NGC 6503 je vesmírny samotár. Kým ostatné galaxie sa združujú v skupinách a hlukoch, NGC 6503 je na okraji prázdnej časti vesmíru. Takzvané "lokálne prázdno" sa ťahá cez 150 miliónov sveteľných rokov a okrem galaxií v ňom nie sú ani žiadne hviezdy.
NGC 6503 má asi tretinu veľkosti Mliečnej dráhy a nachádza sa od nej 18 miliónov sveteľných rokov. Červené škvrny na snímke sú rozptýlené plyny, modré oblasti obsahujú vznikajúce hviezdy a hnedé pruhy sú prachové častice.
FOTO - NASA/ESA/D. CALZETTI/H. FORD
