SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Čakajú nás geneticky upravené deti, naznačujú odborníci

Pozrite si prehľad najzaujímavejších tém z diskusie SME Naživo.

V bratislavskom The Spot sa rozprávali genetička Barbora Izrael Vlková, biológ a bioetik Peter Sýkora a teológ Miroslav Kocúr.V bratislavskom The Spot sa rozprávali genetička Barbora Izrael Vlková, biológ a bioetik Peter Sýkora a teológ Miroslav Kocúr. (Zdroj: FOTO SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Pred dvoma mesiacmi vyšla prvýkrát vo vedeckom časopise štúdia, ktorá opisuje genetické pokusy na ľudských embryách.

Čínski vedci svojím výskumom naštartovali celosvetovú vedecko-etickú debatu, ktorá v utorok pokračovala aj počas diskusií SME naživo.

O genetickom inžinierstve a etických hraniciach dizajnovania ľudí sa v bratislavskom The Spot rozprávali molekulárna biologička Barbora Izrael Vlková, biológ a bioetik Peter Sýkora a teológ Miroslav Kocúr.

1.Prečo má štúdia taký ohlas?

Napriek tomu, že nie všade na svete sú podobné výskumy povolené, vo vedeckej komunite ich stále vnímajú ako červenú líniu, ktorá by sa nemala prekračovať.

Pre Sýkoru sú však ľudia organizmus, ktorý na biochemickej úrovni funguje na rovnakých princípoch ako zvieratá či rastliny.

Vlková ocenila odvahu čínskych vedcov nastoliť diskusiu ukázaním niečoho, čo je tabu.

2.Je výskum dobrý, alebo zlý?

"Niečo je zakázané, pretože je to zlé, a niečo je zlé, iba preto, že je to zakázané," načrtol Kocúr potrebu miery v tejto oblasti. Podľa jeho slov je dôležité, aby si veda stanovila hranice, za ktorými vie, že niektoré veci môžu byť nekontrolovateľné.

Vedec si má uvedomiť, že veci sú nedotknuteľné a nie je pánom života. Má smerovať k tomu, aby sa vymedzilo ihrisko a pravidlá, pretože pri takomto ožívaní vedecko-fantastického sveta sa niektoré problémy dajú riešiť iba biochemicky a nie modlitbou a obradmi.

Vlková tvrdí, že výskum nie je zlý, ale ľudia sa boja toho, čo z neho môže vzísť. Časom by však lekári mohli vyliečiť dieťa, ešte skôr, ako sa narodí.

"Neviem, či je to etické, ale podľa mňa je to správne. Nechajte vybrať rodičom, či chcú mať zdravé dieťa," hodnotila Vlková.

Pripúšťa, že miera kontroly je v tomto prípade na mieste. Ako príklad uvádza pohľad do minulosti, keď mali zo začiatku ľudia odmietavý postoj aj k transplantáciám srdca.

Podľa Sýkoru sme v súčasnosti v bode zlomu. Ak zoberieme genetickú informáciu ako knihu s tisíckami písmen, už zmena jedného písmena môže vyliečiť nejakú chorobu, ale rovnako sa dá začať aj vylepšovať prírodu. Často však nevieme, aké negatívne dosahy môže takýto zásah mať.

3.Zákony a verejná debata

Pri citlivých výskumoch je dôležité vidieť rozdiel medzi základným výskumom a ich klinickou aplikáciou, ktorá je v tomto prípade v mnohých krajinách trestná.

"Želá si spoločnosť zákony, ktoré budú vedcov obmedzovať?" pýta sa Sýkora. "Aby sa spoločnosť nebála niečo nového, musí debatu o tejto oblasti nastoliť akademická obec."

Ako príklad uvádza zákon, ktorý vo Veľkej Britániií umožňuje nahradiť chorú mitochondriu matky mitochondriou inej zdravej ženy - ktorého prijatie sprevádzala rozsiahla verejná a politická diskusia. Pomôcť pochopiť výzvy vedeckých výskumov považuje za úlohu humanitných vied.

Aby sa malá krajina ako Slovensko mohla zúčastňovať na diskusii o globálnej téme, musia ju podľa Kocúra otvoriť kompetentní.

Musí vzniknúť platforma, kde sa o nej bude hovoriť bez predsudkov a ideologických nálepiek. Pri politikoch túto vôľu nevidí, pretože riešia iba hlasy vo voľbách.

"Ak je niekto, kto uvažuje na svetovej úrovni, jeho ďalší krok je odchod do sveta a diskusiu vedie bez toho, aby mala prínos pre Slovenskú spoločnosť," dodal Kocúr.

4.Argument odporcov

Okrem etických otázok, ktoré sa zaoberajú momentom, keď sa človek stáva človekom, existujú v tejto oblasti dva názorové prúdy. Transhumanisti sa pohybujú na tenkej hranici medzi liečbou a zlepšovaním prírody, pričom nevidia nič zlé na vytváraní zdravých, pekných a inteligentných ľudí.

Naopak, opačný názorový tábor vychádza z historickej skúsenosti s ľuďmi, ktorí zatiaľ všetko dostupné dokázali zneužiť a predpovedajú, že to tak bude aj teraz.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Ako sa vyhnúť vzniku domácich teroristických skupín (píše Michal Havran)

Fanúšikovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia.

Demonštranti a policajti počas nepovoleného protivládneho protestu pred Úradom vlády.
Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi aj o Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Testovanie na nový koronavírus.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.