NEW YORK, BRATISLAVA. Je to kľúč, ktorý nosíme vo svojej hlave. Kedykoľvek začujeme zvuk, zacítime vôňu alebo prečítame akékoľvek slovo, náš mozog reaguje na takýto podnet svojským spôsobom. Natoľko spoľahlivým, že ho možno považovať za rozlišovací znak.
Takouto technológiou sa zaoberajú vedci z Binghamtonskej univerzity v New York. Sú presvedčení, že snímanie mozgových vĺn by mohlo na niektorých pracoviskách nahradiť heslá, digitálne kľúče a biometrické znaky pri odomykaní digitálnych archívov s dôvernými dokumentami.
Nedá sa oklamať
Pri svojej štúdii s názvom Brainprint sledovali mozgové odozvy 45 dobrovoľníkov, ktorí z obrazovky počítača čítali 75 rôznych, všeobecne známych skratiek.
Po tom, čo systém zdokumentoval ich odozvy a spracoval ich do profilov, dáta bolo možné s 94-percentnou presnosťou použiť na identifikáciu ľudí.
Vedci sú podľa magazínu Digital Trends presvedčení o tom, že jedného dňa by ich technológia mohla nahradiť súčasné biometrické prvky. Prednosť technológie vidia v tom, že ju nemožno oklamať replikou tak, ako je tomu pri snímaní odtlačkov prstov či digitalizovaní dúhovky.
Nie na domáce využitie
Prednosťou takejto identifikácie navyše je, že každý jedinec môže svoje myšlienkové asociácie zmeniť. Ak by sa ich aj podarilo „ukradnúť“ pre zneužitie, je v moci každého človeka, aby si ku kontrolným objektom priradil nové pocity a myšlienky.
Hoci je vývoj zatiaľ iba na svojom začiatku, už teraz je jasné, že nepôjde o technológiu pre domácich používateľov, ktorí by sa s helmou na hlave prihlasovali do svojich e-mailových schránok.
Tam, kde však treba strážiť štátne tajomstvá, chrániť citlivé dáta alebo byť v najvyššej ostražitosti, mohla by nájsť svoje uplatnenie.
