Mys Canaveral 16. januára (TASR) - Ako skĺbiť staré židovské zvyky s požiadavkami modernej kozmonautiky? Tento problém musel riešiť Ilan Ramon, ktorý dnes ako prvý Izraelčan poletí do vesmíru na palube raketoplánu Columbia. Ani vo výške 280 kilometrov nad Zemou sa totiž nechce vzdať svojich náboženských rituálov. Cíti sa byť zaviazaný židovskej kultúre a aj vo vesmíre chce zastupovať celú izraelskú spoločnosť. V praxi to ale nebude jednoduché: Kedy sa začína tam hore sabat a kedy sa končí? Kde zoženiete na orbite kóšer stravu?
Na Zemi sa sabat oslavuje v siedmom dni židovského týždňa. Od piatkového do sobotňajšieho večera veriaci nepracujú, ale tento čas venujú modlitbám, žehnajú chlieb a víno a zapaľujú sviečky. Ramon však nežije až tak pobožný život: "Mám svetskú výchovu, pravidlá presne nedodržiavam."
Ako však dodržať tradičný priebeh sabatu na palube Columbie, keď Slnko tu za 24 hodín zapadne a vyjde 16-krát? Pretože raketoplán sa pohybuje rýchlosťou 27.000 kilometrov za hodinu, jeden oblet Zeme trvá iba 90 minút. Ramon by teda musel oslavovať sabat raz za desať a pol hodiny, čo ale pracovný režim astronautov neumožňuje.
Menej problémov bolo so stravou: "Spýtal som sa NASA, či sa dá zariadiť kóšer strava," povedal Ramon. Americká vesmírna agentúra mu toto želanie splnila. "Prekvapilo ma, ako sa NASA snažila."
V otázke sabatu si však NASA nevedela poradiť. Ramon teda požiadal o radu uznávaného židovského učenca. Rabína Zvia Konikova otázka prekvapila: "Takýto problém riešim prvýkrát. Je to skôr teoretická otázka."
Konikov zvolal expertov na náboženstvo, ktorí prediskutovali teologický rozmer problému a prijal šalamúnske riešenie: Ramon sa môže pri sabate riadiť pozemským časom - teda jeden 24-hodinový sviatok každý siedmy deň. Na tento historický verdikt bol Konikov možno predurčený zo zemepisných dôvodov: Je totiž rabínom vo floridskej dedine Satellite Beach.
