Mozog dospelých cicavcov reaguje na nové podmienky tvorivejšie, ako sa predpokladalo. FOTO – ARCHÍV
Americkí vedci pokusmi na myšiach zistili, že mozog dospelého cicavca (teda aj človeka) reaguje na podnety z okolia tvorivejšie, ako sa kedysi myslelo. Vžitá predstava, že dospelý mozog je už definitívne sformovaný a nemôže sa rozvíjať, zrejme nie je správna.
Vedci z tímu profesora Karla Svobodu z laboratória v Cold Spring Harbour pri pokusoch použili klonované myši, ktoré v sebe majú svetielkujúci gén medúzy (doteraz sa používali najmä na štúdium vývoja embryí). Potom urobili v ich hlavách „okienka“ nad tou časťou mozgu, ktorá zodpovedá za spracovanie informácií. Myš ju získava s pomocou fúzikov. Potom mesiac sledovali, ako mozog postupne tvorí a ničí spojenia s inými svojimi časťami. Potom myši umiestnili do nového prostredia a odrezali im polovičku fúzikov, čím ich v nezvyčajných podmienkach ešte viac znevýhodnili.
Takýmto spôsobom vedci zistili, že počet nervových spojení (synáps) zostalo rovnaké, ale jednotlivé spojenia nečakane často menili svoj smer. Niektoré „prežili“ len niekoľko dní, iné celý experiment. Podstatné je však zistenie, že synapsy sa v novom prostredí tvorili a rozpadali oveľa rýchlejšie, lebo okamžite reagovali na vonkajšie signály.
„Keby mi pred niekoľkými rokmi dovolili urobiť experiment mojich snov, bol by to práve tento,“ povedal Paul Adams, neurochirurg z univerzity v štáte New York. „Tento výskum dokazuje, že v dospelom mozgu sa synapsy formujú v relatívne krátkom čase.“
Vedci sa nazdávajú, že pokusy neurónov spájať sa medzi sebou sú náhodné. Tie, ktoré sa ukážu výhodné, zosilnejú, tie zvyšné zaniknú. Zatiaľ je to však teória, ktorú treba potvrdiť ďalšími experimentmi. (ač)
