SME

Človek neprichádza na svet s prázdnou hlavou

„Vedecký provokatér“ Steven Pinker sa pokúsil vo svojej najnovšej knihe odhaliť niekoľko mýtov o tom, ako pracuje naša myseľ


Steven Pinker (vpravo) v spoločnosti hudobníčky Naomi Juddovej a W. Daniela Hillisa, ktorý sa zaoberá problematikou ľudskej mysle. Hillis je autorom návrhu najrýchlejšieho počítača na svete. FOTO – ARCHÍV


Ľudia aj šimpanzy majú naozaj veľa spoločného, napríklad radi sa pohrajú s mláďatmi iného druhu. Šimpanzica Calamity Jane si nenechala ujsť možnosť bližšie sa zoznámiť so štrnásťdňovým leopardom.

FOTO – REUTERS

Superstar evolučnej biológie, zázračné dieťa psychológie, vedecký provokatér – to je len niekoľko prívlastkov, ktoré dala americká tlač kontroverznému profesorovi Stevenovi Pinkerovi. Profesor psychológie, ktorý pracuje na Oddelení pre výskum mozgu a kognitívnych vied MIT (Massachussettský technologický inštitút), je autorom niekoľkých kníh. Bestselerom sa stali tituly Ako pracuje myseľ a Jazykový inštinkt. Jeho najnovšia kniha s názvom Nepopísaná tabuľa: Moderné odmietnutie ľudskej prirodzenosti (v originále The Blank Slate: The Modern Denial of Human Nature) má všetky predpoklady byť rovnako úspešná.

Otázky typu, či ľudia sú v podstate dobrí, či majú slobodnú vôlu, alebo sú „sociálne zvieratá“, ktoré sledujú len svoj individuálny prospech, nie sú nové. Pinker na ne však odpovedá spôsobom, ktorý prináša nové (a kontroverzné) pohľady na ľudskú psychiku. Tvrdí napríklad, že tak ako ľudské telo, aj ľudskú myseľ zrodil prírodný výber počas dlhého evolučného vývoja. Mozog je fyzický systém so zabudovanými neurónovými okruhmi, ktoré produkujú správanie v súlade s prostredím. A čo je dôležité – väčšinu z toho, čo robí mozog, si človek neuvedomuje. To by znamenalo, že mozog nie je nepopísaná tabuľa, ale že všetci ľudia majú spoločné určité vrodené schopnosti. A pretože náš mozog je „naprogramovaný“ na riešenie problémov doby kamennej, niektoré z týchto vrodených schopností sú nám v modernom svete už na nič.

Prinášame úryvky z rozhovoru s profesorom STEVENOM PINKEROM z amerického žurnálu Reason.

Aký cieľ ste pri písaní svojej novej knihy sledovali?

„Chcem vysvetliť, prečo sa biologický prístup k ľudskej mysli chápe ako politicky podozrivý a prečo vzbudzuje toľko emócií. Naozaj, prečo si ľudia myslia, že empirický výskum fungovania ľudskej mysle ohrozuje ich údajné vysoké morálne vlastnosti? Niektoré z týchto predsudkov využíva politická ľavica, ktorá považuje genetický a evolučný prístup k ľudskej prirodzenosti za reakčný. Tí vpravo sú zas znepokojení tým, že materialistický pohľad na myseľ, spájajúci počítačové vedy, neurovedu, evolúciu a genetiku podkopáva základy morálky, lebo nás ponecháva osamotených len s naším vrodeným amoralizmom.“

V knihe píšete o troch moderných mýtoch: okrem mýtu o nepopísanej tabuli je to ešte mýtus o ušľachtilom divochovi a o duchu v stroji. Môžete ich krátko vysvetliť?

„Nepopísaná tabuľa je doktrína, ktorá tvrdí, že myseľ nemá vrodenú unikátnu štruktúru; získava ju až vďaka podnetom z okolitého prostredia, vďaka socializácii a učeniu. Do určitej miery je tento mýtus totožný s marxistickým prístupom. Marx síce nikdy priamo nehovoril o nepopísanej tabuli, ale veril, že o ľudskej prirodzenosti nemôžeme zmysluplne diskutovať bez toho, aby sme brali do úvahy stále sa meniace vzťahy človeka so spoločnosťou. Doktrína ušľachtilého divocha predpokladá, že ľuďom nie sú vlastné žiadne zlé pohnútky, ale že všetka zlomyseľnosť je produktom sociálnych inštitúcií. Tvrdí, že násilie nie je vrodené, ale naučené správanie. Tento slogan jej priaznivci donekonečna opakujú vždy, keď médiá opisujú prejavy násilia. Tretí mýtus predpokladá, že v ľuďoch prebýva slobodná nemateriálna duša, ktorú nemožno redukovať na fungovanie mozgu. Pripodobnil by som ho k postoju ľudí, ktorí vnímajú diskusie o kmeňových bunkách v duchovných polohách. Znepokojuje ich aj idea, že ľudská skúsenosť a správanie sú produktmi psychického orgánu zvaného mozog. Podľa prívržencov tohto mýtu to rozkladá morálku a hodnoty.“

Prečo považujete aj túto doktrínu za mýtus?

„Lebo je chybná. Neuroveda ukazuje, že všetky aspekty mentálneho života – každá emócia, myšlienkový vzor, spomienka – môžu byť spojené s fyziologickou aktivitou mozgu. Kognitívna veda ukázala, že stroje dokážu napodobniť výkony ľudskej mysle, že ľudské motívy a ciele môžeme pochopiť v termínoch spätnej väzby a kybernetických mechanizmov. Takže inteligenciu, ktorá kedysi vyzerala ako zázrak, ako niečo, čo nemohlo byť produktom obyčajnej hmoty, môžeme dnes chápať ako druh výpočtového procesu.

Myslím, že časť strachu z biotechnológií pramení práve z tejto doktríny. Jedna z najväčších obáv z klonovania vychádza z absurdného názoru, že klonovanie sa chystá vytvárať armádu bezmyšlienkovitých leňochov, že zduplikuje telo bez duše. Iná obava pramení naopak zo spojenia klonovaného tela s dušou darcu a je chápaná ako diabolská snaha o faustovskú nesmrteľnosť, lebo veď klon, to som vlastne ja sám. Preto je tak veľa diskusií o klonovaní poznačených týmito nedorozumeniami.“

Váš prístup k otázke pôvodu ľudskej spoločnosti je v podstate materialistický. Ako ho možno chápať inak ako spôsobom, ktorý tak znepokojuje pravicu, že totiž ľudia sú vlastne opice?

„My sme opice, ale špecifický druh. Nie sme šimpanzy ani gorily. Sme druh opíc so zväčšeným mozgom. Tento mozog má vrodenú schopnosť učiť sa z histórie vďaka jazyku a zaznamenaným dokumentom. A tiež má vrodený zmysel pre morálku a schopnosť chápať súvislosti svojich činov. Neviem presne, v ktorej časti mozgu je ukrytý zmysel pre morálku, pretože ho sprevádza množstvo iných schopností a meniacich sa záujmov. Morálka je prepojená s pojmami ako čistota a poškvrnenie, individualita, konformizmus a spoločenské normy. Keby ste sa mohli pozrieť do mozgu akejkoľvek osobnosti, videli by ste zmes pocitov a emócií, z ktorých sa nie všetky zhodujú s morálkou, ako ju chápe morálny filozof. Ľudia napríklad často stotožňujú morálku s vyšším spoločenským postavením. Princeznú Dianu alebo Johna Kennedyho jr. považovali za vysoko morálnych, aj keď obaja boli v tomto smere úplne priemerní. Rovnako tak považujú za lepších tých ľudí, ktorí len lepšie vyzerajú.

Naše mozgy nás poháňajú dopredu. Poskytujú nám potešenie a uspokojenie, keď niečo dosiahneme. Oceňujeme krásu. Milujeme sa. Máme cit pre právo a morálku. Nenachádzam nič hrozné na tom, ak uspokojujeme tieto potreby, ktoré plynú z nášho mozgu.

Máme tam tiež zabudovanú logiku, ktorá nám hovorí, že nemáme robiť druhým to, čo nechceme, aby robili nám. Amorálny egoista môže síce získať výhodu s použitím hrubej sily a terorizovania druhých. Keď však chcete, aby vaše správanie odobrili iní ľudia, aby ste boli súčasťou spoločenstva, kde blahobyt závisí od vzájomnej spolupráce, potom ste zviazaný princípmi morálnej logiky. Preto je univerzálne jadro morálky multikultúrne a možno ho označiť za určitý druh zlatého pravidla našej mentality.“

Nepredstavuje materialistický prístup impulz pre ľavicu, aby povedala: „Tak zoberme tieto ľudské opice a vytrénujme ich, aby boli dokonalejšie?“

„Obava ľavice pramení práve z toho, že ak jestvuje ľudská prirodzenosť, nemáme možnosť navrhnúť v budúcnosti lepšiu spoločnosť. Boja sa, že sme bábky z mäsa, priviazané na povrázok, nútené žiť vo svete plnom útlaku a nerovnosti. Ľudská inteligencia je však nekonečný kombinatorický systém. Najlepším príkladom je jazyk. Aj keď sme obmedzení gramatickými pravidlami a slovníkom, dokážeme vytvoriť množstvo nových myšlienok. Nekonečná tvorivosť jazyka je to isté ako nekonečná tvorivosť mysle. Ľudia nájdu nové možnosti riešenia konfliktov alebo využitia sociálnych šancí, rovnako ako nachádzajú nové technológie. Vôbec nepotrebujeme nejakého neobmedzeného ducha, aby sme vysvetlili ľudskú duchaplnosť.“

Spracoval MICHAL AČ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu