Táto spoločnosť ako jeden z mála významných hráčov Microsoft otvorene kritizuje, jej kancelársky balík Sunu StarOffice však pozíciu Office zatiaľ veľmi neohrozil a víťazstvá Sunu v niektorých právnych sporoch s Microsoftom majú tiež skôr symbolický význam. Myšlienka otvoreného softvéru, ktorú Sun podporuje, si však získava stále viac priaznivcov. Počas nedávnej konferencie SunForum v Bratislave sme sa o nej porozprávali s technologickým šéfom Sunu pre Európu a členom Vizionárskej rady firmy, Švajčiarom HELLMUTHOM BRODOM.
Aký je rozdiel medzi otvorenými a uzatvorenými počítačovými programami?
„Pri uzatvorených systémoch jeden výrobca dodáva všetko, kompletný softvérový monolit. Otvorené systémy sú ako Lego – ak sa vám jedna kocka nepáči, môžete ju vybrať a vymeniť za inú bez toho, aby sa celá stavba zrútila. Rôzne programy tu dokážu spolupracovať aj napriek tomu, že sú od rozličných dodávateľov.“
Čo to znamená pre ľudí, ktorí softvér používajú?
„Typickým uzatvoreným systémom je Windows, ktorého výrobca sám vyhlásil, že ak sa z neho odstráni internetový prehliadač, celý systém skolabuje. Kúpili by ste si však auto, z ktorého by ste nemohli vybrať sedadlo, pretože by sa celé rozpadlo? Časti otvoreného systému môžete vymieňať – keď sa vám nepáči náš webserver, internetový prehliadač alebo textový procesor, ktorý dodal výrobca, zahoďte ho a použite iný. Otvorený systém znamená možnosť výberu.“
Stoja však ľudia o možnosť výberu?
„Iste je pohodlnejšie nakúpiť všetko od jedného dodávateľa. Tu však hrozí, že nám po čase začne diktovať, ako sa máme správať, ktorý softvér môžeme používať, ako a kedy máme prechádzať na novšie verzie. A potom už neexistuje žiadna súťaž na trhu. Dodávateľ nemá potrebu zabezpečovať najvyššiu možnú kvalitu svojich výrobkov, pretože ľudia si ich aj tak budú musieť kúpiť.“
Prečo je Windows napriek tomu taký úspešný?
„V roku 1995 som bol v Silicon Valley a v televízii som videl rozhovor s mužom, ktorý čakal v rade pred obchodom, aby si mohol kúpiť systém, ktorý sa práve dostával na trh. Moderátor sa ho opýtal, aký má počítač, a on odvetil, že žiaden. ‘Načo vám teda bude Windows 95?‘ pýta sa redaktor. ‘Neviem, ale myslím, že je cool.‘ Windows je úspechom marketingu.“
O nástupe konkurenta Windows, otvoreného systému Linux, sa hovorí už dlho – stane sa však želanie konkurentov Microsoftu niekedy realitou?
„Už sa to deje. Japonská vláda sa teraz snaží vylúčiť Microsoft z vládnych kancelárií, španielska vláda rozdáva občanom CD s Linuxom a StarOffice. Takisto vlády v Nemecku či Rakúsku sa snažia používať otvorené systémy. Vidíme, že nastal veľký pohyb smerom k otvoreným systémom. Aj veľké spoločnosti sa začínajú spoliehať na Linux.“
Má Linux šancu niekedy vážne ohroziť dominanciu Windows pri operačných systémoch pre domáce počítače?
„Ja si kladiem inú otázku: bude operačný systém na týchto počítačoch vôbec potrebný? Nebude nám stačiť prehliadač internetových stránok? Odpovede zatiaľ nepoznáme, pretože rýchlosť pripojenia do internetu je ešte príliš malá, a preto stále potrebujeme mať softvér nainštalovaný priamo na počítačoch.
Myslím si však, že v budúcnosti nebudeme mať v počítači nielen operačný systém, ale ani pevný disk. Lokálny disk je vlastne smiešny. Svoje dáta si nikto nezálohuje a ak sa niečo pokazí, musíte ísť s celým počítačom do opravy, aby ste ich získali. Prečo by nám na stole nestačili len monitory a disk by nemohol byť na webe?“
Komu by podľa vás boli ochotní ľudia zveriť do úschovy svoje dáta?
„Dobrá otázka. Komu by ste vy natoľko dôverovali? Podľa mňa by to mohla byť napríklad vaša banka, ktorá už teraz množstvo vašich údajov spracúva.“
Zatiaľ sa však na poskytovanie takýchto služieb pripravuje opäť najmä Microsoft.
„Otázne však je, či takýmto firmám ľudia budú dôverovať. Keď Microsoft uchováva vaše údaje, veríte mu, že ich neposkytne iným spoločnostiam alebo ich sám nezneužije? Ak o jednej banke viete, že o vaše osobné údaje sa stará veľmi dobre a o druhej sa dočítate pár nelichotivých informácií, ktorej svoje dokumenty zveríte? To je kľúčová otázka a práve preto bude v budúcnosti pre úspech firiem rozhodujúce, aké postupy budú používať na ochranu dát svojich používateľov.“
Sun vidí riešenie problému bezpečnej identifikácie používateľov a uchovávania ich údajov v otvorenom projekte Liberty Alliance.
„Liberty Alliance veľmi jasne chápe, že ľudia majú strach z centrálneho ukladania dát. Starý model Passportu (od Microsoftu), pri ktorom overenie identity aj uchovanie údajov zabezpečovala jedna spoločnosť, sa nepáčil používateľom ani Európskej únii a iným vládam.
Cieľom projektu je vytvoriť celosvetový štandard na overenie totožnosti. Ľudia by si mohli vybrať z viacerých spoločností, ktoré by vedeli potvrdiť ich digitálnu identitu, a potom používať ľubovoľné služby na internete bez toho, aby sa museli znova všade prihlasovať so svojím heslom. Všetky systémy by totiž dokázali komunikovať – bez toho, aby si museli vymieňať aj vaše osobné údaje.“
Ako by sa totožnosť používateľov overovala?
„To je úplne otvorené – niekde môžu na overenie vašej totožnosti zoskenovať vašu očnú zreničku, inde vám budú klásť otázky. Nejde o to zaviesť trebárs odtlačok prsta a urobiť z neho štandard pre celý svet, ale vytvoriť koncepciu, ktorej budú ľudia dôverovať.
Predpokladám, že o dva roky budú banky používať dva alebo tri rôzne autentifikačné systémy. Ak však potom nejaká spoločnosť príde s omnoho lepším riešením, bude ho možné použiť. To je opäť idea otvorených systémov.“
Má Liberty Alliance podporu veľkých hráčov na trhu?
„Členmi sú gigantické spoločnosti ako AOL, General Motors či Sony, finančné inštitúcie od Bank of America až po American Express, Visu a MasterCard, významné počítačové firmy ako HP, Cisco a SAP aj telekomunikační giganti Ericsson a Nokia – spolu viac ako 150 firiem a neziskových organizácií. Letecké spoločnosti alebo firmy vydávajúce kreditné karty takýto systém veľmi potrebujú, pretože musia získať dôveru a lojálnosť svojich zákazníkov. Softvér, ktorý systém Liberty Alliance využíva, je už dnes k dispozícii a bude trvať len pár mesiacov, kým začne aj v praxi fungovať.“
Autor: Matúš Serdula, TOMÁŠ BELLA
