Nový Wolfenstein dokazuje, že dobré akčné hry nevymreli (recenzia)

Hru na recenziu poskytla spoločnosť Cenega.

Presne pred rokom sme sa snažili prekaziť nacistom ovládanie sveta v hre Wolfenstein: The New Order. Dokonalá akcia s dobrým príbehom a perfektnou hrateľnosťou bola spomienkou na začiatky celej série.

The Old Blood pokračuje (či skôr začína) v tom, čo odštartoval jeho predchodca. Je opäť akčný, krvavý, zábavný a na rozdiel od množstva súčasnej produkcie vás až do konca nebude nudiť.

Akčné hry nie sú mŕtve

V obrovskej záplave nezávislých a dobrodružných hier je nový Wolfenstein oázou jednoduchej zábavy. Ohromné klišé, ktoré presne vystihuje naše pocity po dohraní tejto hry.

Čistokrvná akcia má stále svoje miesto v našej Steam knižnici - aj v dobe, keď je podobných hier ako šafranu. Vývojári akoby sa báli ponúknuť hráčovi pohľad do minulosti spojený s jednoduchým herným princípom.

Sčasti ich aj chápeme, keďže marketingové oddelenia milujú slovné spojenia ako otvorený svet, pokročilá inteligencia či dynamicky meniace sa prostredie.

Našťastie, občas sa objaví akčná hra, pri ktorej si dokážete oddýchnuť práve vďaka jej jednoduchosti a čistému hernému konceptu. Presne takou hrou je aj nový Wolfenstein – nestratíte sa v nej, nebude vás trápiť vysokou náročnosťou a pri jej hraní sa budete jednoducho baviť.

Príbeh bez prekvapenia

Wolfenstein: The Old Blood nenadväzuje na predchádzajúcu hru série, keďže sa odohráva pred jej začiatkom. B. J. Blazkowitz odchádza na zámok Wolfenstein (veľké prekvapenie), aby v prestrojení ukradol tajnú zložku a nejakom tajnom generálovi.

Samotný príbeh nebude silnou stránkou hry, čo vo výsledku, našťastie, neprekáža. Kým absencia rozumného dôvodu pre návštevu zámku rýchlo pominie, bude to prostredie, ktoré vás pri hre udrží až do jej konca.

A koniec je jednou z dvoch vecí, ku ktorej máme výraznejšie pripomienky. Pri najnižšej zložitosti ho dokončíte behom piatich hodín s prstom v nose. Ak máte radi výzvy a tuhších nepriateľov, prirátajte si k dobru ďalšie dve, maximálne tri hodiny.

Aj keď je The Old Blood len dodatkom k pôvodnej hre (našťastie ju nevyžaduje), čakali sme ešte niekoľkohodinové pokračovanie príbehu, ktorý ku koncu začal byť zaujímavý.

Tisíce nábojov

Čo dobre fungovalo pred rokom, funguje aj dnes. Pripravte sa na stovky valiacich sa nepriateľov, ktorých budete s chuťou likvidovať.

Vývojári si pre vás pripravili niekoľko zaujímavých zbraní, z ktorých väčšinu môžete používať vo dvojici. Sú výrazne odlišné a spokojní s nimi budete nielen v bežných misiách, ale aj v tých, kde sa posnažíte nevzbudzovať zbytočnú pozornosť.

Skôr či neskôr sa však vždy strhne krvavá prestrelka, no dovtedy si budete užívať nepozorované odstraňovanie nacistov s tlmičom na zbrani. V druhej časti hry sa na vás, navyše, začnú hrnúť nemŕtvi nepriatelia a váš štýl sa začne približovať Rambovi.

O množstvo nábojov sa báť nemusíte. Sú na každom rohu, vypadnú z mŕtvych nepriateľov a pred každým väčším súbojom ich nájdete skutočne veľa. To isté platí o lekárničkách, takže umierať budete jedine kvôli svojej nešikovnosti.

Skúsený hráč nech ani neskúša hrať najjednoduchšiu verziu hry. Nudil by sa po celý čas a zároveň by prišiel o niekoľko skvelých adrenalínových súbojov.

Stále vyzerá pekne

Nový Wolfenstein vyzerá rovnako dobre ako pred rokom. Nenájdete tu prostredie reagujúce na vaše konanie a ani s najsilnejšou zbraňou nezničíte tú najmenšiu skalku a zem má hustotu diamantu.

Vďaka neutíchajúcej akcii si zväčša tento nedostatok neuvedomíte, keďže dôležitejšie je perfektné spracovanie zámku, tajných chodieb a úchylných mechanických robotov. No aj keď sa nemáte kde stratiť, oplatí sa pozorovať každý kút. V hre je totiž viacero skrytých úrovní so zaujímavým obsahom.

Väčšinu času sa budete pohybovať v rôznych chodbách a izbách. Otvorené priestranstvá sú ale spracované zaujímavo, či už sa budete prechádzať v malebnej nemeckej dedinke, alebo bojovať v obrovskej výške na lanovke.

V záplave nemenných nacistických tvárí sa stretnete s niekoľkými výraznými postavami. Či už je to bláznivá Helga na konci hry alebo Rudi so svojimi krvilačnými psami, každý z nich je jedinečný.

Bavili sme sa

The Old Blood je aj so všetkými svojimi chybami veľmi dobrou hrou, ktorú sme si po náročnom týždni vychutnali na jeden záťah. Nekladie zbytočné otázky, nestratíte sa v nej a hlavne, je zábavná.

Podobných hier sa už dnes veľa nerobí a ak na nejakú narazíte, bude to pravdepodobne pokračovanie jednej z legendárnych klasík typu Rise of the Triad či Shadow Warrior.

Výrazné chyby hra nemá, keďže na hlúpych protivníkov sme si zvykli už pred rokom. Otázna je len dĺžka, aj keď treba brať do úvahy, že The Old Blood je len relatívne lacným rozšírením pôvodnej hry.