BRATISLAVA. Posledného spoločného predka mali ľudia a kvasinky niekedy pred miliardou rokov. No na genetickej úrovni sme stále príbuzní - odhaduje sa, že zdieľame zhruba tretinu génov.
Výskumníci však chceli zistiť, ktoré gény to sú: presnejšie, pri ktorých génoch kľúčových na život kvasiniek platí, že ich dokážu nahradiť gény ľudí.
Podľa štúdie v magazíne Science fungovala výmena pri takmer polovici testovaných génoch.
Zdieľané gény
Tím Edwarda M. Marcotteho z Texaskej univerzity v Austine si vybral 414 génov, bez ktorých kvasinky nedokážu prežiť.
Následne tieto gény vedci odstránili či ich vypli a nahradili ich ľudskou verziou génu - pričom sledovali, čo sa stane. Výskum ukázal, že 176 ľudských génov pomohlo kvasinkám prežiť.
„Keď čítate DNA a pozriete sa na genómy, uvidíte množstvo zhody," komentoval svoj výskum podľa magazínu The Scientist Marcotte. „V skutočnosti ľudia a kvasinky zdieľajú tisíce génov."
Problémom je povedať, ktoré gény možno nahradiť. Ďalším krokom bolo preto zistiť, či to možno vopred odhadnúť.
Ukázalo sa, že pri rozlišovaní nahraditeľných od nenahraditeľných génov vedci narazili na viac ako stovku rôznych vplyvov.
Podľa Science medzi nimi boli, napríklad, dĺžka génu či výskyt bielkovín, ktoré kódujú. No dôležitú úlohu nezohrávala miera podobnosti DNA.
Zhluky génov
Výskum tiež ukázal, že gény môžu fungovať v akýchsi zhlukoch.
Platí, že ak možno nahradiť jeden z génov, možno nahradiť aj viaceré a naopak. Pri kopírovaní DNA tak nebolo možné nahradiť žiaden z génov, no pri génoch, ktoré u ľudí riadia spracúvanie cholesterolu, mohli výskumníci nahradiť takmer všetky.
Zistenia by teraz mali pomôcť pri diagnostike a liečení ľudí. Niektoré problémy pacientov by sa totiž dali testovať na kvasinkách.
