SME

Ukázali veterné elektrárne bez obrovských vrtúľ

Stožiare sa pohybujú ako stromy vo vetre, aby zásobili rozvodnú sieť energiou.

MADRID, BRATISLAVA. Na novom type veterných elektrární pracuje španielska firma Vortex Bladeless, ktorá by už o dva roky chcela na trhu ponúkať malé elektrárne určené chatám a zariadeniam v teréne.

So svojimi elektrárňami bez vrtúľ pritom dokáže zachytiť 53 percent veternej energie a účinnosť zariadení môže do budúcna ešte narásť. Prístup je podľa vývojárov ekologický, nespôsobuje ťažkosti vtáctvu a nezasahuje do životného prostredia nadmernými vibráciami a hlukom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci nikde nevidno vrtuľu, elektráreň získava energiu z pohybu. Vietor rozvibruje veľký dutý prvok z kompozitu, ktorý sa týči nad terénom. Po chvíli začne vykonávať krúživý pohyb, ktorý už možno elektromagnetickými prvkami premeniť na elektrinu. Podľa magazínu Renewable Energy je to stabilný pohyb, ktorý nastáva aj pri slabšom vetre.

SkryťVypnúť reklamu

Po testoch prototypov chce firma najskôr ponúknuť drobné elektrárne s výstupným výkonom 100W, následne plánuje 4000W modely, ktoré by mohli zásobiť energiou aj domácnosti. Tento koncept od začiatku ráta s tým, že veterná energia sa bude kombinovať so solárnou.

Elektráreň s výkonom 4 kW má projektovanú 12,5-metrovú výšku. Štvormetrový pohyblivý modul terajších prototypov váži necelé štyri kilogramy.

Postupne by mal projekt narásť do väčších rozmerov. Lákavé sú výrobné náklady, ktoré dosahujú polovičku z toho, čo vyžadujú dnešné elektrárne.

Nikde nie sú vrtule, pohyblivé časti, ktoré podliehajú opotrebovaniu, nič netreba mazať. Prevádzka je nenáročná a používajú sa ľahké materiály.

Načítavam video...
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 1
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu