BRATISLAVA. Múmie, spolu s pyramídami či hieroglyfmi, patria medzi najpopulárnejšie symboly starovekého Egypta. Egypťania sa takýmto spôsobom snažili zabezpečiť večnosť významným zosnulým.
Návod, ako zabalzamovať telo aby vydržalo tisícročia, pochádza prevažne zo zápisov gréckeho historika Herodota, ktorý žil v piatom storočí pred našim letopočtom.
Mŕtvemu údajne najprv odobrali orgány, mozog vytiahli cez nos a potom telo namočili do slaného roztoku, ktorý obsahoval uhličitan sodný a sódu bikarbónu, vysal z tela všetky tekutiny a zabránil tak jeho rozkladu.
Vedci si chceli tento proces vyskúšať. Navyše, celý postup sledovali pomocou moderných technológii.
"Chceli sme mať metodológiu založenú na dôkazoch. Jediný spôsob, ako sa to dá spraviť, je samotným experimentom," vysvetľuje pre portál Live Science grécka antropologička a spoluautorka štúdie v magazíne The Anatomical Record Christina Papageorgopoulouvá.
Výskumníci však nepoužili celé telo, aby sa vyhli vyberaniu orgánov, ale iba dve nohy. Jednu skúsili mumifikovať prirodzeným spôsobom- napodobnili suché a vyprahnuté podmienky starovekého Egypta, ktoré môžu tiež telo zachovať v neporušenom stave. Po týždni však túto časť pokusu zastavili.
Druhú nohu vedci namočili do slaného roztoku a po 208 dňoch bola pomerne úspešne mumifikovaná. Soli z nej odstránili vodu, takže ju nemohli znehodnotiť baktérie a koža aj svaly zostali dobre zachované.
Egypťanom to však svojho času netrvalo sedem mesiacov, ale iba dva. Rozdiel môže byť podľa portálu Popular Science v tom, že prostredie švajčiarskeho laboratória, kde sa experiment vykonával, je chladnejšie a vlhkejšie ako staroveký Egypt.
"Je to viacmenej moderná dokumentácia ako staroveký Egypťania mumifikovali telá," hodnotí pre Papageorgopoulouvá pre Live Science.
