Hrozí nám, že slabé Slnko prinesie radikálne ochladenie?

Aký je vplyv Slnka na pozemskú klímu? Na to neexistuje jednoduchá ani jednoznačná odpoveď.

Slnečná aktivita je prepojená s dianím v našej stratosfére. ⋌ILUSTRAČNÉ FOTO – NASA

Britský výskum, ktorý pripravuje Journal of Geophysical Research, svedčí o tom, že by sme nemali vplyv Slnka ani preceňovať, ale ani podceňovať.

TEXT:Michal Ač

Mal to byť jeden z najmohutnejších slnečných cyklov. Minimálne od čias, keď začal Galileo Galilei zaznamenávať výskyt škvŕn na Slnku a mapovať tak jeho aktivitu.

Naše guľaté termojadrové perpetuum mobile, ktorého aktivita rastie a klesá približne v jedenásťročných cykloch, však predpovede nenaplnilo. V roku 2013, keď mal nastať vrchol aktivity, sa na povrchu slnečného disku ukázalo iba pár malých škvŕn. Ani erupcie sa nevyskytli príliš často.

Čudné? Znamená to, že horúci kotol, ktorý Zemi dodáva teplo už 4,5 miliardy rokov, nefunguje správne?

Na také konštatovanie je priskoro, no faktom zostáva, že slnečný cyklus s poradovým číslom 24 je jedným z najmenej vydarených. Najslabší za storočie, a možno najslabší od okamihu, keď sa začali merania. Ako keby sa Slnko pripravovalo na zimný spánok.

Extrémny scenár?

V minulosti sa už dlhšie obdobia nižšej slnečnej aktivity vyskytli. Najznámejšie je Maunderovo minimum - Annie Maunderová bola írskou astronómkou a matematičkou, ktorá spolu s mužom Edwardom objasnili jeho vznik nízkou aktivitou Slnka, prípadne prerušením jeho zvyčajných jedenásťročných cyklov.

Spadá približne do rokov 1645 - 1715, keď v Európe prebiehala takzvaná „malá ľadová doba“; v tom období sa konali na zamrznutej Temži zimné trhy.

Podstatné zníženie počtu slnečných škvŕn nasledované výrazne chladnejšími zimami mohlo vyzerať iba ako zhoda náhod.

Analýza predchádzajúcich cyklov ukázala, že výkon Slnka medzi najvyšším a najnižším bodom aktivity kolíše iba na úrovni 0,1 percenta.

Trvalo približne polstoročie, kým sa Slnko dostalo do fázy normálnej činnosti a do Európy sa vrátilo teplejšie počasie. To už náhoda nebola.

Britskí vedci na základe vývoja aktivity Slnka a jej porovnania s obdobím Maunderovho minima odhadli, že v najbližších štyridsiatich rokoch sa Zem naozaj môže dočkať podobnej extrémnej udalosti. A my spolu s ňou.

Akým mechanizmom Slnko ovplyvňuje zemskú klímu?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3QUU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3QUU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Štát zabil novinára. Nitky vedú k princovi

Saudská Arábia priznala, že Chášukdží je mŕtvy.

Komentár Petra Schutza

Na najtvrdší z brexitov sa už rozbehli prípravy

Rastie pocit, že brexit zastihne Slovensko takpovediac v Adamovom rúchu.

Neprehliadnite tiež

Štart Európy k Merkúru sa vydaril

Sondy poletia sedem rokov.

PODCAST ZOOM

Zoom: Veľký úspech slovenských vedcov, odhalili tajomstvo Mayov

K zásadnému objavu pomohli moderné technológie.

Ako poletí BepiColombo na Merkúr?

Na Merkúr poletia sedem rokov tri moduly. Jeden ich bude brzdiť a dva sa budú viezť.