Hrozí nám, že slabé Slnko prinesie radikálne ochladenie?

Aký je vplyv Slnka na pozemskú klímu? Na to neexistuje jednoduchá ani jednoznačná odpoveď.

Slnečná aktivita je prepojená s dianím v našej stratosfére. ⋌ILUSTRAČNÉ FOTO – NASA

Britský výskum, ktorý pripravuje Journal of Geophysical Research, svedčí o tom, že by sme nemali vplyv Slnka ani preceňovať, ale ani podceňovať.

TEXT:Michal Ač

Mal to byť jeden z najmohutnejších slnečných cyklov. Minimálne od čias, keď začal Galileo Galilei zaznamenávať výskyt škvŕn na Slnku a mapovať tak jeho aktivitu.

Naše guľaté termojadrové perpetuum mobile, ktorého aktivita rastie a klesá približne v jedenásťročných cykloch, však predpovede nenaplnilo. V roku 2013, keď mal nastať vrchol aktivity, sa na povrchu slnečného disku ukázalo iba pár malých škvŕn. Ani erupcie sa nevyskytli príliš často.

Čudné? Znamená to, že horúci kotol, ktorý Zemi dodáva teplo už 4,5 miliardy rokov, nefunguje správne?

Na také konštatovanie je priskoro, no faktom zostáva, že slnečný cyklus s poradovým číslom 24 je jedným z najmenej vydarených. Najslabší za storočie, a možno najslabší od okamihu, keď sa začali merania. Ako keby sa Slnko pripravovalo na zimný spánok.

Extrémny scenár?

V minulosti sa už dlhšie obdobia nižšej slnečnej aktivity vyskytli. Najznámejšie je Maunderovo minimum - Annie Maunderová bola írskou astronómkou a matematičkou, ktorá spolu s mužom Edwardom objasnili jeho vznik nízkou aktivitou Slnka, prípadne prerušením jeho zvyčajných jedenásťročných cyklov.

Spadá približne do rokov 1645 - 1715, keď v Európe prebiehala takzvaná „malá ľadová doba“; v tom období sa konali na zamrznutej Temži zimné trhy.

Podstatné zníženie počtu slnečných škvŕn nasledované výrazne chladnejšími zimami mohlo vyzerať iba ako zhoda náhod.

Analýza predchádzajúcich cyklov ukázala, že výkon Slnka medzi najvyšším a najnižším bodom aktivity kolíše iba na úrovni 0,1 percenta.

Trvalo približne polstoročie, kým sa Slnko dostalo do fázy normálnej činnosti a do Európy sa vrátilo teplejšie počasie. To už náhoda nebola.

Britskí vedci na základe vývoja aktivity Slnka a jej porovnania s obdobím Maunderovho minima odhadli, že v najbližších štyridsiatich rokoch sa Zem naozaj môže dočkať podobnej extrémnej udalosti. A my spolu s ňou.

Akým mechanizmom Slnko ovplyvňuje zemskú klímu?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

PRIMÁR

S vekom lekára môže stúpať aj počet úmrtí pacientov

Lekárom nad šesťdesiat úmrtnosť pacientov stúpla.

Neprehliadnite tiež

Antarktída môže byť v budúcnosti zelená, naznačuje štúdia

Rekordné teplotné zmeny v minulom storočí podstatne zrýchlili rast machov.

Umelá inteligencia a laser. Vytvorili múdru hračku pre mačky

Felik chce zabávať zvieratá, ktoré zostali samy doma.

Objavili ďalšie gény inteligencie. Môžu viesť k liekom na zlepšenie IQ

Rovnaké gény súvisia aj s dlhovekosťou a autizmom.

Natiahnuté aj preliačené. Samsung chce displeje ohýbať v dvoch smeroch

Samsung má nápad, ako zmeniť svet zobrazovacích panelov. Dostanú nové vlastnosti.