Sadnúť si na pivo s najlepším priateľom nie je dobrý nápad, ak je ním váš štvornohý miláčik. Metabolizmus psa a iných zvierat nedokáže rozkladať alkohol tak ako metabolizmus človeka.
Lucinda má rada pivo. Cez leto, keď si s ňou jej majiteľ sadne do záhradnej krčmy, hostinský prinesie aj psiu misku a v nej jedno malé.
„Hnevá ma to, mne pivo zadarmo nedonesie, ale psovi ho dáva, hoci vie, že mu to škodí,“ vysvetľuje majiteľ päťročného pudlíka. Nechce byť menovaný, psa má rád a snaží sa jeho zlozvyk obmedzovať.
„Prišli sme na to náhodou, oblizla rozliate pivo a začala skákať do výšky a dožadovať sa ďalšieho. Istý čas sme mali problém, ak sa ľudia nedívali, vyskočila na lavicu a prevrhla pohár. Odvtedy ju dávame na vôdzku.“
Naliate zvieratká
Aký má vplyv na ich psychiku, môžeme len predpokladať, ale na fyzickej úrovni na ne pôsobí rovnako ako na ľudí.
Začnú sa potácať, strácajú rovnováhu, keď padnú, nedokážu sa postaviť a udržať na nohách. Sú dezorientované, odmietajú reagovať na povely, vidíte, že sa necítia dobre.
Keďže pivo a alkohol všeobecne je diuretikum, často močia, čo môže u zvierat viesť k nebezpečnej dehydratácii. Pivo im smäd neuhasí, iba zvyšuje vylučovanie tekutín.
Pri extrémne vysokej hladine alkoholu v krvi sa im spomalí dýchanie a srdcový tep, hrozí, že upadnú do kómy alebo si privodia infarkt.
Psí metabolizmus totiž nedokáže rozkladať etanol tak účinne ako ľudský, pes sa opije rýchlejšie a viac, môže si nenávratne poškodiť obličky, pečeň a mozog.
Mení sa i jeho nálada, ostane letargický, ospalý, v horšom prípade depresívny a skľúčený alebo naopak hyperaktívny.
Majú pud sebazáchovy
Slovenka, ktorej strýko po druhej svetovej vojne emigroval do Francúzska, žil istý čas v Indočíne a ako starému mládencovi mu spoločnosť v domácnosti robila opička, ázijské prasiatko a pes.
Opica strýka po večeroch sledovala, ako popíja víno, a raz, opakujúc jeho pohyby, priniesla aj sebe pohár, aby jej nalial. Bol zvedavý, čo urobí, tak jej nalial. Chutilo jej. Potom sa mu párkrát stalo, že prišiel domov a zvieratá boli akési zvláštne. Zistil, že počas jeho neprítomnosti opica otvorí bar a naleje víno do misky aj psovi, aj prasiatku.
Dôležité je aj množstvo požitého alkoholu v pomere k hmotnosti psa. Čím menší pes, tým menej alkoholu stačí na to, aby si ublížil. Príznaky intoxikácie sa začnú prejavovať po tridsiatich minútach, ak pil nalačno, alebo po hodine až dvoch, ak sa predtým nažral.
„S niečím podobným som sa počas svojej sedemročnej praxe ešte nestretla,“ hovorí veterinárka Jaroslava Kyselová z Levíc. Pripúšťa však, že len málokto by sa s niečím takým pochválil zverolekárovi.
„V škole sme však mali profesora, ktorý sa venoval patológii a opisoval nám prípad psa s krásne rozvinutou cirhózou pečene. Zviera pravidelne niekoľko rokov chodilo na pivo vo firme, kde strážilo.“
Na klinike, kde pracuje, liečili psa, ktorý sa dostal do garáže a vypil nemrznúcu zmes do ostrekovača odloženú na dlážke. „V odbornej literatúre je to často opisovaný jav,“ vysvetľuje.
Nemrznúca kvapalina má vďaka obsahu ethylenglykolu sladkastú chuť, zvieratá priťahuje a otrava, ktorú si privodia, je podobná tej, keď človek vypije metanol, ľudovo drevný lieh. Terapia je tiež rovnaká. Psovi treba podať kvalitný tvrdý alkohol, aby etanol spomalil rozklad metanolu či ethylenglykolu.
Priamu skúsenosť s požitím alkoholu, či už zámerným, alebo náhodným, nemá ani veterinár Július Kocúr z Bratislavy. „Z počutia však viem, že niektoré psy majú rady pivo,“ hovorí.
K akútnej otrave podľa neho prichádza zväčša iba u človeka. „V určitej fáze začne byť prijímanie toxínu, pretože alkohol je toxická látka, nepríjemné. Človek je asi jediný tvor, ktorý to dokáže prekonať a dostať sa do stavu akútnej otravy. V momente, keď zviera zistí, že ho alkohol obmedzuje a spôsobuje mu nevoľnosť, túto činnosť preruší. Je to pud sebazáchovy. Neplatilo by to len v prípade dlhoročného návyku, čiže závislosti.“
