BRATISLAVA. Sú väčšie, v lepšom rozlíšení. No tá zásadná otázka ostáva stále rovnaká: čo spôsobuje záhadné svetelné útvary na trpasličej planéte Ceres? A prečo ich americká vesmírna sonda Dawn na najväčšom objekte v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom pozoruje?
Nové zábery zo vzdialenosti asi 13 600 kilometrov jasne ukazujú nielen zbrázdený povrch kozmického telesa. Ale znovu sa v jednom z kráterov objavili úkazy, ktoré už nejaký čas mätú odbornú verejnosť.
Nové snímky predsa len čosi nečakané prezrádzajú. Škvrny na povrchu trpasličej planéty nie sú dve, no skutočnosti sú zložitejšou sústavou jasných bodov. Pôvod fenoménu na severnej hemisfére telesa však podľa Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) stále zostáva záhadou.
„Vedci môžu dnes povedať, že jasná žiara týchto škvŕn pochádza z odrazov slnečného svetla,“ vysvetľuje v tlačovej správe šéfvyskumník vesmírnej misie Christopher Russell. „Odrazov spôsobených materiálom na povrchu, zrejme ľadom.“
Nové zábery telesa vznikla počas pätnásťdňového krúženia sondy okolo Ceresu. V súčasnosti už vesmírne zariadenie klesá na nižšiu orbitu – na vzdialenosť zhruba štyritisíc kilometrov od povrchu trpasličej planéty. Teleso bude sonda obiehať raz za tri dni.
Dawn má na takejto obežnej dráhe ešte presnejšie mapovať povrch Ceresu a možno aj konečne zistí, aký je pôvod záhadných svetelných úkazov.
