Ako sa žije ľuďom s nadpriemernou inteligenciou? Šíria aj konšpirácie

Ani ľudia s vysokou inteligenciou to nemajú v živote jednoduché, možno skôr naopak.

ILUSTRAČNÉ FOTO – FOTOLIA

Niekedy je medzi inteligentnými ľuďmi rozšírená aj viera v paranormálne javy.

TEXT: Michal Ač

Pracoval som ako stroj... Bol som osamelý, bol som unavený, bol som chorý z toho, že som sa stal stredobodom všeobecnej pozornosti. Pripadal som si ako opica, na ktorú sa ľudia chodia pozerať do zoo.“

Takto spomínal juhokórejský génius Kim Ung-yong na časť svojho života, ktorú strávil prácou pre americkú vesmírnu agentúru.

Bol zázračným dieťaťom, ktoré zavolali do Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), keď mal osem rokov a vydržal tam do osemnástich. Potom sa vrátil k matke.

Dnes je tento stavebný inžinier zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako majiteľ najvyššieho IQ - 210 bodov. Za hranicu geniality však zvyčajne považujeme už 140 bodov, Einstein mal údajne 150, Bill Gates 160. Na členstvo v Mense, združujúcej vyše 200-tisíc ľudí s nadpriemernou inteligenciou, potrebujete 130.

Železná guľa

Kimov príbeh potvrdzuje, že ľudia s vysokým IQ to napriek všeobecným predstavám nemajú v živote jednoduchšie. Ich intelekt nebýva zárukou ani lepšieho, ani hodnotnejšieho života.

Jedným z možných vysvetlení je, že pre zodpovedného človeka, ktorý si uvedomuje svoj potenciál, môže byť vysoká inteligencia dodatočnou záťažou. Akousi železnou guľou, ku ktorej bude celý život pripútaný a ktorá býva s postupujúcim vekom čoraz ťažšia.

Ukazuje to aj príbeh skupiny amerických „termitov“, čiže ľudí s vysokým IQ, ktorých v dvadsiatych rokoch uplynulého storočia vybral a prakticky po celý život sledoval stanfordský psychológ Lewis Terman.

Na sklonku minulého storočia „termitov“ požiadali, aby sa obzreli za svojím životom.

Tí väčšinou nezdôrazňovali svoje úspechy, ale skôr naliehavý pocit, že nedokázali naplniť očakávania, ktoré do nich Terman a okolie vkladali.

Menej alkoholu

Dáta ukazovali, že v čase dospievania znamenala vyššia inteligencia aj menej alkoholu a kriminality.

Podľa rovnakého scenára dopadol aj výskum, ktorý v roku 2014 publikoval časopis Research in Human Development.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop