SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Ako sa žije ľuďom s nadpriemernou inteligenciou? Šíria aj konšpirácie

Ani ľudia s vysokou inteligenciou to nemajú v živote jednoduché, možno skôr naopak.

ILUSTRAČNÉ FOTO – FOTOLIA

Niekedy je medzi inteligentnými ľuďmi rozšírená aj viera v paranormálne javy.

TEXT: Michal Ač

Pracoval som ako stroj... Bol som osamelý, bol som unavený, bol som chorý z toho, že som sa stal stredobodom všeobecnej pozornosti. Pripadal som si ako opica, na ktorú sa ľudia chodia pozerať do zoo.“

Takto spomínal juhokórejský génius Kim Ung-yong na časť svojho života, ktorú strávil prácou pre americkú vesmírnu agentúru.

Bol zázračným dieťaťom, ktoré zavolali do Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), keď mal osem rokov a vydržal tam do osemnástich. Potom sa vrátil k matke.

Dnes je tento stavebný inžinier zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako majiteľ najvyššieho IQ - 210 bodov. Za hranicu geniality však zvyčajne považujeme už 140 bodov, Einstein mal údajne 150, Bill Gates 160. Na členstvo v Mense, združujúcej vyše 200-tisíc ľudí s nadpriemernou inteligenciou, potrebujete 130.

Železná guľa

Kimov príbeh potvrdzuje, že ľudia s vysokým IQ to napriek všeobecným predstavám nemajú v živote jednoduchšie. Ich intelekt nebýva zárukou ani lepšieho, ani hodnotnejšieho života.

Jedným z možných vysvetlení je, že pre zodpovedného človeka, ktorý si uvedomuje svoj potenciál, môže byť vysoká inteligencia dodatočnou záťažou. Akousi železnou guľou, ku ktorej bude celý život pripútaný a ktorá býva s postupujúcim vekom čoraz ťažšia.

Ukazuje to aj príbeh skupiny amerických „termitov“, čiže ľudí s vysokým IQ, ktorých v dvadsiatych rokoch uplynulého storočia vybral a prakticky po celý život sledoval stanfordský psychológ Lewis Terman.

Na sklonku minulého storočia „termitov“ požiadali, aby sa obzreli za svojím životom.

Tí väčšinou nezdôrazňovali svoje úspechy, ale skôr naliehavý pocit, že nedokázali naplniť očakávania, ktoré do nich Terman a okolie vkladali.

Menej alkoholu

Dáta ukazovali, že v čase dospievania znamenala vyššia inteligencia aj menej alkoholu a kriminality.

Podľa rovnakého scenára dopadol aj výskum, ktorý v roku 2014 publikoval časopis Research in Human Development.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Machaj.

Predchádzajúce vedenie ho ubezpečovalo o ekonomickej stabilite RTVS, opak je pravdou.


30. sep
Peter Schutz.

Podstatnejšia je zvýšená pravdepodobnosť predčasných volieb, len chýba voliteľná alternatíva.


2 h
Za to všetko môže prezidentka a Sulík a médiá.

Máme takého ministra vnútra, volá sa Roman Mikulec. To je dobre.


2. okt
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Parlament si zvolil pomalý rozklad.


3 h

Neprehliadnite tiež

davka

Aké boli začiatky moderného štúdia religionistiky?


48m
Zľava: John F. Clauser, Alain Aspect a Anton Zeilinger sú držiteľmi Nobelovej ceny za fyziku za rok 2022. Roky sa venujú výskumom v oblasti kvantovej mechaniky.

Cenu získali fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Nemec Anton Zeilinger.


a 1 ďalší 5 h
Švédsky genetik Svante Pääbo získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2022.

Laureátom je švédsky genetik a evolučný biológ.


a 1 ďalší 3. okt
Humberto Campins je členom misie OSIRIS-REx.

Rozhovor s Humbertom Campinsom.


3. okt
SkryťZatvoriť reklamu