San Vitale - majestátna cisárovná Teodora so sprievodom.
Jedným zo skvostov je Ravenna, aj v 21. storočí žriedlo bádania vedcov z oblasti archeológie, výtvarného umenia, histórie, ale aj religionistiky. Napriek rôznym reštaurátorským obnovám sú v nej relatívne najzachovanejšie pamiatky aj s mozaikovitou výzdobou interiéru. Pochádzajú nielen zo sklonku existencie antického západorímskeho impéria, ale aj z obdobia nadvlády barbarov a z počiatkov existencie Byzancie. Mozaika je druh výtvarného umenia, keď farebné (prípadne zafarbené) kamienky a kúsky skla usporiadate do nádherného obrazca. Vznikla v antickom Grécku a odtiaľ začala svoju púť do celého Stredomoria.
Mauzóleum Gally Placídie. FOTO – DRAHOSLAV HULÍNEK
V čase impéria
Ravenna je niekdajší rímsky vojenský prístav. Vybudovali ho v blízkosti Jadranského mora, pričom využili jeho naplaveniny. Rím dostal toto miesto do svojho područia okolo roku 191 pred n. l. Práve tu sa zastavil Caesar pred prekročením známeho Rubiconu, keď sa po úspešných výbojoch v Galii (Francúzsko) vracal, aby obnovil svoje ohrozené mocenské pozície v Ríme.
Počas vlády prvého rímskeho cisára Augusta sa Ravenna spolu s novovzniknutým Classisom stala domovským prístavom adriatickej flotily najmocnejšieho impéria. Odtiaľto smerovali lode do vtedajšieho známeho sveta – Egypta, na Cyprus, Krétu, Blízky východ… Tu od roku 19 žil vo vyhnanstve známy markomanský kráľ Germánov Marobud. Jeho niekdajšia rozkvitajúca dŕžava sa rozprestierala v strednej Európe s jadrom v Čechách. Podľa bádateľov zasahovala až na územie Slovenska a Rimania ju považovali za hospodársko-mocenskú hrozbu.
Neskôr sa stala Ravenna sídlom západorímskych cisárov. Udialo sa to na začiatku 5. storočia, tesne pred pádom Západorímskej ríše, pokračovateľky Rímskeho impéria v jeho západnej časti. Práve tu sa usadil z dôvodu tlaku barbarských Germánov cisár Honorius (395-423). Od tohto obdobia poznáme množstvo významných pamiatok z nasledujúcich približne 200 rokov.
Zo sklonku Západorímskej ríše sa v Ravenne prvýkrát výraznejšie stretávame s pamiatkami, ktoré začali znásobovať jej slávu. V týchto časoch už natrvalo zapustila svoje korene tradícia mozaikovej výzdoby v miestnych ranokresťanských stavbách. Pozoruhodným skvostom z tohto obdobia je mauzóleum Gally Placídie. Stavbu dobudovali po roku 422. Galla Placídia bola sestrou cisára Honória. Po ňom sa stala v rokoch 425 – 450 správkyňou ríše za svojho neplnoletého syna cisára Valentiniána III.
Príchod barbarov
Po páde Západorímskeho impéria v roku 476 počas sťahovania národov tu mal sídlo barbarský germánsky vodca Odoaker. Následne ho dobyl v poslednom desaťročí 5. storočia slávny Teodorich (493-526). Bol to vodca germánskeho kmeňa Ostrogótov, ktorý na rozvalinách niekdajšieho impéria vybudoval v Itálii svoj politický útvar. Ich panstvo trvalo v Ravenne 47 rokov.
Aj z čias ich nadvlády pochádza príťažlivá kresťanská architektúra, napríklad baptistérium (krstiteľnica) ariánov, postavené okolo roku 500. Ariáni boli vtedajšia odnož kresťanov, ktorí Ježiša Krista kládli do podriadeného postavenia voči Bohu-otcu. Boží syn Ježiš Kristus robil podľa nich sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi. Ostrogóti, ktorí sem v čase sťahovania národov prišli z územia nad Čiernym morom, vyznávali túto vetvu kresťanstva. V interiéri tejto stavby sa nám na jej kupole zachovala krásna mozaika s kresťanskými motívmi. Z Teodorichovho obdobia pochádza majestátna bazilika San Apollinare Nuovo.
Vláda Byzancie
Baziliku San Apollinare Nuovo po roku 540, keď vládu v Ravenne získala Byzancia, sčasti nanovo vyzdobili mozaikou. V 6. storočí boli rôzne oblasti Itálie, prípadne takmer celý polostrov súčasťou Byzantskej (Východorímskej) ríše so sídlom v Konštantínopole. Ten ležal na Bospore, medzi Malou Áziou a pobrežím Európy (dnešný Istanbul). Ravennu Byzantínci ovládli počas bojov s Ostrogótmi v roku 540. Bola sídlom Byzanciou ovládaných území Itálie – tzv. Exarchenu.
Byzantské panstvo v Ravenne trvalo približne 200 rokov – až do roku 751. Byzantskej (Východorímskej) ríši, ktorej nosná časť bola v Grécku a Malej Ázii, v tej dobe vládol aj cisár Justinián I (527-565) so svojou ženou Teodorou. Justinián chcel obnoviť veľkosť a slávu niekdajšieho Rímskeho impéria, ale svoj zámer nedokončil.
Zaujímavou osobnosťou bola Teodora s pošramotenou minulosťou. Bola dcérou ošetrovateľa dravej zveri pre zábavu ľudí v arénach, komediantkou, prostitútkou, neskôr aj tkáčkou. Predovšetkým však nádhernou ženou s pochybnou povesťou zo spodných vrstiev, ktorá v mladosti pre pobavenie divákov dokonca krotila v aréne divú zver. Ako cisárovná bola milujúca, verná a dôstojná manželka, ale pre poddaných často jeho krutá partnerka.
Justiniána I. (527-565) môžeme považovať za najvýznamnejšieho panovníka raného obdobia Byzantskej ríše. Bola pretrvávajúcim východorímskym cisárstvom, ktoré vzniklo rozdelením Rímskeho impéria v roku 395. Byzantská ríša je jeho stredovekou pokračovateľkou do dobytia Konštantínopolu Turkami v roku 1453. Spomínaná palácová bazilika San Apollinare Nuovo mohla podľa odborníkov v nadnesenom slova zmysle patriť medzi tie druhy kresťanských stavieb, ktoré sa v 9. storočí stali predlohami veľkomoravských bazilík v strednej Európe, objavovaných v 20. storočí miestnymi archeológmi.
Ďalším vrcholom byzantskej architektúry v Ravenne je kresťanský chrám San Vitale, ktorý svetlo sveta uzrel v rokoch 526-447 (548). Treba však podotknúť, že sa začal stavať ešte za vlády Ostrogótov. Je to tzv. centrálna, osemuholníková stavba. Po vstupe do tohto chrámu človek cíti posvätnú úctu a to nielen k postavám zvýrazňujúcim význam kresťanstva, ale aj k umeniu dávnych majstrov. Nadchnú ho výjavy s majestátnou cisárovnou Teodorou alebo s jej manželom, mocným Justiniánom I.
Spomenúť treba aj baziliku zo sklonku Západorímskej ríše sv. Jána Evanjelistu a baptistérium ortodoxných, hrobku ostrogótskeho vodcu Teodoricha, baziliku San Apollinare in Classe (neďaleko centra Ravenny) či pamiatky z nasledujúcich dejinných období.
Stretnutie tradícií
Ak sa chystáte do severného Talianska, nevynechajte návštevu Ravenny. Ponoríte sa tam do prostredia, v ktorom bude na vás vplývať koniec antiky prelínajúci sa so začiatkom stredoveku. Spoznáte prostredníctvom mozaiky vtedajší, už dominujúci kresťanský svet úcty a majestátnej strnulosti v kontraste s odkazom antickej veľkoleposti. Rovnako sú tu pre každého bádateľa intuitívne rozpoznateľné kultúrne strety vtedajšej východnej a západnej Európy. Veď celé mesto je založené na tejto dávnej prelomovej minulosti.
Autor: DRAHOSLAV HULÍNEK(autor je archeológ)
