LONDÝN, PARÍŽ. Volič si stranu nevyberá len podľa jej splnených či nesplnených sľubov, ale predovšetkým podľa jej hodnôt, ktoré sa formujú už od detstva. Výskum na dvojčatách v Británii však ukázal, že voľba môže súvisieť aj s genetikou.
Jednovaječné dvojčatá zdieľajú sto percent svojich génov, zatiaľ čo dvojvaječné len päťdesiat percent. Oba druhy dvojčiat majú počas rastu rovnaké životné prostredie.
Skúmať dvojčatá
No porovnanie rozdielov medzi nimi môže určiť, koľko ochorení či iných znakov vychádza z genetickej predispozície a aká časť vzniká vplyvom prostredia alebo iných kultúrnych faktorov. Z tohto dôvodu je štúdia dvojčiat ideálna aj na výskum politickej orientácie voličov.
Vedci z Katedry výskumu dvojčiat z King´s College v Londýne analyzovali 2 355 dvojčiat vo veku od 18 do 80 rokov. Ich cieľom bolo zistiť, ako genetika či výchova ovplyvňujú politickú orientáciu ľudí.
Dvojčatá, z ktorých väčšina bola v strednom veku, mali uviesť, či pôjdu v blížiacich sa voľbách v Británii voliť, aká bola ich predchádzajúca politická voľba a tiež mali ohodnotiť hlavných lídrov politických strán.
Vedci následne zistili, že hlasovanie za konzervatívnu stranu je silne ovplyvnené genetikou.
„Pri voľbe konzervatívcov sme zistili, že 57 percent rozptylu medzi volebnými preferenciami bolo ovplyvnených genetikou,“ uviedol podľa The Conversation Tim Spector z King´s College.
Zvaliť to na genetiku?
Jednalo sa najmä o dedičnosť, keďže jednovaječné dvojčatá mali vyššiu pravdepodobnosť, že budú voliť rovnakým spôsobom, ako dvojvaječné. Genetický vplyv pri voľbe bol silnejší ako prostredie či iné faktory.
Percentá rozptylu poklesli na 51 percent pri voľbe krajne pravicovej strany UKIP a na 48 percent pri voľbe Strany zelených.
Inak to však platilo pri voľbe strany Liberálnych demokratov, ktorá bola ovplyvnená prostredím bez genetických vplyvov.
„Jednovaječné dvojčatá preukázali rovnakú mieru rozdielov v preferenciách ako dvojvaječné,“ dodal Spector.
