Aká je kapacita ľudskej pamäte? Čo všetko by sa tam mohlo zmestiť? Prečo niektorí ľudia myslia tak, ako keby mali v hlave počítač? Možno sa od nich niečo naučiť?
TEXT: Michal Ač
Už sa vám stalo, že ste doma v poličke hľadali knižku, o ktorej ste boli presvedčení, že ju máte a že presne viete, ako vyzerá?
Taká tenká, v tmavosivom obale, s nevýrazným nadpisom. Poznali ste aj názov, no dlho ste ju nevedeli nájsť, aj keď ste ju mali priamo pod nosom. V skutočnosti totiž vyzerala len o trochu inak (bola napríklad tučnejšia, než ste si mysleli), a tak ste ju pri rýchlom hľadaní medzi stovkami ďalších kníh automaticky vylučovali.
Našli ste ju až po naozaj podrobnom hľadaní, keď ste začali čítať názvy kníh jednej za druhou.
Svet z útržkov
Aj tento príklad ukazuje, ako bežne funguje naša pamäť. Mozog si síce rýchlo, ale nie celkom presne poskladá svet z útržkov poukladaných v neurónoch.
Možno to má evolučnú príčinu: človek ako druh prežil vďaka tomu, že sa kedysi naučil rýchlo rozoznať srnku od leva, a nepotreboval sa pritom zaoberať podrobnosťami typu farby ich očí.
Napriek evolúcii sú však medzi nami ľudia, ktorých pamäť funguje odlišne. Nazvime ich pracovne trebárs mentálni atléti. Napríklad Číňan Čao Lu pred desiatimi rokmi zaznamenal svojský svetový rekord: bezchybne odrecitoval 67980 číslic, nasledujúcich po pí (99,9 percent ľudí ho pozná ešte iba zo školy ako 3,14).
Stalo sa to počas 24-hodinového maratónu, kedy Čao, vtedy 24-ročný postgraduálny študent neodchádzal ani na toaletu.
Mentálnych atlétov nájdeme aj v iných sférach. Britský autistický umelec Stephen Wiltshire dokáže spamäti namaľovať celé štvrti miest s neuveriteľnými podrobnosťami, preto dostal prezývku „ľudská kamera“.
V roku 2013 stvoril svoje azda najslávnejšie dielo, takmer dokonalý pohľad na Londýn z výšky 224 metrov, aby si ľudia vedeli predstaviť, ako britská metropola vyzerá z horných poschodí mrakodrapu The Shard – najvyššej budovy v Európskej únii.
Brad Williams, rozhlasový moderátor z La Crosse v americkom Wisconsine, si zas pamätá presné detaily zo svojho života. Keď ho skúmali vedci a pýtali sa ho na náhodné dátumy, napríklad na 7. novembra 1991, Williams po krátkej pauze povedal: „Vtedy Magic Johnson oznámil, že má AIDS. Jasne, bol štvrtok. A týždeň predtým tu bola veľká snehová búrka.“
Za posledné štyri desiatky rokov vie povedať doslova deň po dni, čo sa udialo v jeho živote a čo hlásili v správach.
„Vždy som bol taký,“ komentoval svoj talent. „Počas dospievania som nikdy nemal dôvod myslieť si, že som rovnaký ako ostatní.“
Úder do hlavy
Čo sa musí stať, aby mal človek takúto dokonalú pamäť?
Orlando Serrell, 37-ročný Američan z Virgínie hral ako desaťročný chalan s kamarátmi bejzbal, keď dostal úder do ľavej strany lebky; vtedy sa mu akoby rozsvietilo v hlave.
