Priniesol revolúciu v astronómii. Hubble oslavuje 25 rokov vo vesmíre

Najznámejší kozmický ďalekohľad je vo vesmíre už od roku 1990 priniesol niekoľko vedeckých revolúcií.

Nielen množstvo krásnych záberov. Výsledky Hubblovho vesmírneho teleskopu priniesli niektoré základy informácie o fungovaní kozmu.

TEXT: Tomáš Prokopčák

Americký astronaut Jeffrey Hoffman netrpezlivo prezeral okolie raketoplánu. Pomocou obyčajného ďalekohľadu skúmal vesmír a jeho jediným cieľom bol drobný žiariaci bod, na prvý pohľad pripomínajúci hviezdu na nočnej oblohe.

Úlohou pátrania na obežnej dráhe však nebolo objaviť žiadne vzdialené slnko. Posádka na palube Endeavouru hľadala zariadenie, ktoré sa na orbitu vybralo o viac ako tri roky skôr. Zariadenie, ktoré malo priniesť množstvo nových informácií a možno zmeniť spôsob, akým uvažujeme nad niektorými otázkami univerza. No namiesto toho zostali iba nepodarené snímky – pre chybu, ktorú si pred spustením nikto nevšimol.

Fakty:

Hubblov vesmírny ďalekohľad

Myšlienka na observatórium v kozme sa objavila už v roku 1923.

História Hubblovho ďalekohľadu siaha do roku 1946, keď mimozemské observatórium navrhol Lyman Spitzer.

V roku 1970 NASA vytvorila komisie s cieľom vyvinúť zariadenie.

Dňa 24. apríla 1990 sa Hubblov vesmírny ďalekohľad dostal do kozmu. A ukázalo sa, že nefunguje dobre.

Prvá opravárenská misia z decembra 1993 ďalekohľad opravila.

Neskôr nasledovali ďalšie štyri opravárenské misie raketoplánov, posledná v roku 2009.

Po niekoľkých brzdiacich manévroch sa však Hubblov vesmírny ďalekohľad začal približovať. Najskôr relatívne rýchlo, pri vzájomnom priblížení desiatok kilometrov za hodinu.

Raketoplán však postupne upravoval pohyb, až prakticky zaparkoval len pár metrov od vesmírneho ďalekohľadu.

Sedemčlenná posádka mohla konečne zachrániť prístroj, ktorý napokon spôsobil nielen niekoľko drobných revolúcií v astronómii, ale ktorý dodnes dokáže prinášať nové informácie o telesách, o ktorých existencii vedci v čase vzniku ďalekohľadu nič nevedeli.

Stará myšlienka

Hubblov vesmírny teleskop amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) je vlastne dieťaťom druhej polovice štyridsiatych rokov – i keď myšlienka na kozmický ďalekohľad sa objavila už o dve desaťročia skôr. Jeden z otcov modernej astronómie Lyman Spitzer opísal výhody observatória, ktoré by sa nenachádzalo na povrchu Zeme.

Naša planéta totiž pozorovaniu príliš nepraje. Aj keď sa vyberiete do suchých miest s čistou oblohou, stále budete musieť zápasiť s atmosférou Zeme: nielenže sa chveje, čo spôsobuje isté skreslenie, no, navyše, neprepúšťa niektoré druhy žiarenia.

Spitzer preto strávil významnú časť svojho života lobovaním za projekt, ktorý by astronómom poskytol dovtedy nevídané možnosti na pozorovanie vesmíru. Už začiatkom šesťdesiatych rokov americkým úradom navrhol vybudovanie takéhoto kozmického ďalekohľadu – čo napokon viedlo k viacerým observatóriám na obežnej dráhe Zeme.

Myšlienka sa osvedčila: vedci už museli „iba“ počkať, kým Hubblov vesmírny ďalekohľad (meno dostal v roku 1983) postavia. A kým sa po viacerých zdržaniach zapríčinených aj nehodou raketoplánu Challenger v roku 1986 do kozmu pozrie.

Ten veľký deň nastal 24. apríla 1990. Burácajúci raketoplán Discovery konečne vyniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad na obežnú dráhu presne tam, kde si inžinieri a vedci predstavovali jeho vesmírne miesto. Lenže... nasledovala katastrofa.

Už prvé zábery teleskopu ukázali, že optika ďalekohľadu nefunguje tak, ako má.

„Naše zariadenie spravilo snímku a vyzerala čudne,“ spomína pre Nature astronómka Sandra Faberová z Kalifornskej univerzity. „Bola to hviezda, no vo svojom strede mala jasný bod.“

Konštrukčná chyba hlavného zrkadla spôsobujúca takzvanú sférickú aberáciu znamenala, že slabé zdroje vzdialeného žiarenia nedokázal ďalekohľad poriadne preskúmať. A to bola jedna z jeho hlavných úloh.

O tri roky neskôr tak nasledovala opravárenská misia raketoplánu Endeavour pod vedením Richarda Coveyho. Aj s Jeffreym Hoffmanom na palube.

Posúvať hranice poznania

Vesmírna záchrana z roku 1993 bola len prvou, k ďalekohľadu napokon smerovalo päť opravárenských letov.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Včeláriky robia všetko pre rodinu. Mladé vtáčatá chodia kŕmiť aj tetky a ujovia

Živia sa hmyzom, často práve včelami. To však nie je veľmi pochuti včelárom, ktorí tieto vtáky bezhlavo kynožia.

Vypustili prvý satelit, ktorý vyrobili pomocou 3D tlačiarne

Satelity by mali byť vo vesmíre približne päť až šesť mesiacov.

Toto sú najlepšie čínske smartfóny (leto 2017)

Xiaomi, Vernee, Oukitel alebo Ulefone? Poradíme vám, ako sa nestratiť vo svete čínskych smartfónov.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.