Pozrel sa tam, kde nikto predtým nedovidel. A priniesol objavy, ktoré zmenili viaceré poučky o fungovaní nášho vesmíru. Hubblov vesmírny teleskop.
FOTO: NASA
Myšlienka ďalekohľadu sa objavila už začiatkom 40. rokov, na misii sa však začalo naozaj pracovať až v 70. rokoch. Otázkou, napríklad, bolo, ako vybrúsiť hlavné, vyše dvojmetrové zrkadlo.
Samotná konštrukcia sa pripravovala v sterilných podmienkach. A inžinieri spomínajú, že aj tie jednoduché veci sa napokon ukázali ako problém.
Hubble napokon do kozmu odštartoval dňa 24. apríla 1990. Ako misiu STS-31 ho vyniesol raketoplán Discovery.
Spočiatku vyzeralo všetko v poriadku. Lenže...
Ukázalo sa, že teleskop trpí závažnou chybou - takzvanou sférickou aberáciou - ktorá znemožňuje niektoré pozorovania.
Nasledovať tak musela opravárenská misia v roku 1993, ktorá fiasko s ďalekohľadom napravila.
Takýchto opravárenských misií bolo napokon päť: v rokoch 1993, 1997, 1999, 2002 a 2009.
Teleskop mohol konečne naplno fungovať.
A šťastie mu prialo. Len krátko po oprave narazila do Jupitera kométa Shoemaker-Levy 9. A Hubble to naživo pozoroval .
Postupne začal prinášať úchvatné obrazy z kozmu okolo nás: napríklad strhujúci záber emisnej hmloviny s otvorenou hviezdokopou NGC 6357 v súhvezdí Škorpión.
Alebo planetárnu hmlovinu Eskimák v súhvezdí Blíženci.
Galaxiu ESO 510-G13 vzdialenú 150 miliónov svetelných rokov.
Slávnu hmlovinu Motýľ (NGC 6302) v súhvezdí Škorpión.
Či zhotovil ešte slávnejší záber planetárnej hmloviny Slimák alebo NGC 7293. Je to najbližšia a súčasne aj najjasnejšia planetárna hmlovina, ktorá sa nachádza v súhvezdí Vodnár. Vznikla asi pre 25-tisíc rokmi.
Významným vedeckým prelomom však boli snímky takzvaných Hubblových hlbokých polí. Zábery pomohli vedcom zistiť, že galaxie vznikli už 500 miliónov po veľkom tresku a že hviezdy sa mohli rodiť inak, ako hovorili vtedajšie hypotézy.
Zábery galaxií (na snímke NGC 1300) zase pomohli zistiť, že v ich strede sa ukrývajú supermasívne čierne diery.
Nie všetky zábery však priniesli revolúciu v astronómii. Niektoré boli jednoducho nádherné: napríklad tento, záber difúznej hmloviny Eta Carinae, prezývaný aj Mystická hora.
Alebo emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou NGC 602 v súhvezdí Vodný had.
Galaxie nás však naučili, že si za sebou môžu ťahať chvost s hviezdnymi systémami. Alebo po zrážkach dvoch galaxií zostávajú ešte zložitejšie štruktúry.
Mars ukázal, že ukrýva tenkú atmosféru a hrá rôznymi farbami.
A kultové Piliere stvorenia (Orlia hmlovina), že úžasná nebeská nádhera môže ležať aj 7-tisíc svetelných rokov od Zeme.
Hubble však dokázal i čosi, čo nikto nepredpokladal: v čase, keď sa misia plánovala, o existencii exoplanét nejestvovali žiadne dôkazy. A predsa sa Hubblovmu teleskopu jednu (pravdepodobne) podarilo nasnímať vo viditeľnom spektre - Fomalhaut b.
