SME
Štvrtok, 29. september, 2022 | Meniny má Michal, Michaela

Najkrajšie zábery za 25 rokov Hubblovho vesmírneho teleskopu

Ďaleké galaxie, hmloviny aj planéta v inej slnečnej sústave. Toto sú najkrajšie, najvýznamnejšie či najznámejšie zábery Hubblovho vesmírneho teleskopu.

Pozrel sa tam, kde nikto predtým nedovidel. A priniesol objavy, ktoré zmenili viaceré poučky o fungovaní nášho vesmíru. Hubblov vesmírny teleskop. 

FOTO: NASA

Myšlienka ďalekohľadu sa objavila už začiatkom 40. rokov, na misii sa však začalo naozaj pracovať až v 70. rokoch. Otázkou, napríklad, bolo, ako vybrúsiť hlavné, vyše dvojmetrové zrkadlo.

Samotná konštrukcia sa pripravovala v sterilných podmienkach. A inžinieri spomínajú, že aj tie jednoduché veci sa napokon ukázali ako problém.

Hubble napokon do kozmu odštartoval dňa 24. apríla 1990. Ako misiu STS-31 ho vyniesol raketoplán Discovery.

Spočiatku vyzeralo všetko v poriadku. Lenže...

Ukázalo sa, že teleskop trpí závažnou chybou - takzvanou sférickou aberáciou - ktorá znemožňuje niektoré pozorovania.

Nasledovať tak musela opravárenská misia v roku 1993, ktorá fiasko s ďalekohľadom napravila.

Takýchto opravárenských misií bolo napokon päť: v rokoch 1993, 1997, 1999, 2002 a 2009.

Teleskop mohol konečne naplno fungovať.

A šťastie mu prialo. Len krátko po oprave narazila do Jupitera kométa Shoemaker-Levy 9. A Hubble to naživo pozoroval .

Postupne začal prinášať úchvatné obrazy z kozmu okolo nás: napríklad strhujúci záber emisnej hmloviny s otvorenou hviezdokopou NGC 6357 v súhvezdí Škorpión.

Alebo planetárnu hmlovinu Eskimák v súhvezdí Blíženci.

Galaxiu ESO 510-G13 vzdialenú 150 miliónov svetelných rokov.

Slávnu hmlovinu Motýľ (NGC 6302) v súhvezdí Škorpión.

Či zhotovil ešte slávnejší záber planetárnej hmloviny Slimák alebo NGC 7293. Je to najbližšia a súčasne aj najjasnejšia planetárna hmlovina, ktorá sa nachádza v súhvezdí Vodnár. Vznikla asi pre 25-tisíc rokmi.

Významným vedeckým prelomom však boli snímky takzvaných Hubblových hlbokých polí. Zábery pomohli vedcom zistiť, že galaxie vznikli už 500 miliónov po veľkom tresku a že hviezdy sa mohli rodiť inak, ako hovorili vtedajšie hypotézy.

Zábery galaxií (na snímke NGC 1300) zase pomohli zistiť, že v ich strede sa ukrývajú supermasívne čierne diery.

Nie všetky zábery však priniesli revolúciu v astronómii. Niektoré boli jednoducho nádherné: napríklad tento, záber difúznej hmloviny Eta Carinae, prezývaný aj Mystická hora.

Alebo emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou NGC 602 v súhvezdí Vodný had.

Galaxie nás však naučili, že si za sebou môžu ťahať chvost s hviezdnymi systémami. Alebo po zrážkach dvoch galaxií zostávajú ešte zložitejšie štruktúry.

Mars ukázal, že ukrýva tenkú atmosféru a hrá rôznymi farbami.

A kultové Piliere stvorenia (Orlia hmlovina), že úžasná nebeská nádhera môže ležať aj 7-tisíc svetelných rokov od Zeme.

Hubble však dokázal i čosi, čo nikto nepredpokladal: v čase, keď sa misia plánovala, o existencii exoplanét nejestvovali žiadne dôkazy. A predsa sa Hubblovmu teleskopu jednu (pravdepodobne) podarilo nasnímať vo viditeľnom spektre - Fomalhaut b.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Unikajúci plyn v Baltskom mori.

Metán rýchlo otepľuje ovzdušie.


11 h

Aj matematika nás učí, ako čeliť predsudkom.


a 1 ďalší 18 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo je misia DART taká dôležitá.


a 2 ďalší 22 h

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 28. sep
SkryťZatvoriť reklamu