LONDÝN, PARÍŽ. Objavili sa po ôsmich mesiacoch. Arktické veveričky prežili tento čas v spánkovom režime, keď ich telesná teplota mohla poklesnúť na takmer mínus tri stupne Celzia.
Pri takejto teplote dokážu vydržať dva až tri týždne, než prejdú záchvatom triašky, aby sa opäť zahriali.
Šetriť energiu
Pre vedcov sú tieto mechanizmy dôležité, pretože vďaka nim dokážeme lepšie pochopiť, ako by mohlo ovládanie teploty pomôcť ľuďom dostať sa zo srdcovej zástavy či mŕtvice.
„Identifikovali sme najmenej jeden mechanizmus, ktorý používa mozog veveričiek na kontrolu tohto stavu počas režimu spánku,“ vysvetľuje podľa denníka Guardian Kelly Drewová, ktorá študuje biológiu spánku na univerzite na Aljaške. „Tento mechanizmus má potenciál pomôcť pri vývoji liekov, ktoré by používali rovnaký mechanizmus na schladenie ľudí.“
Veveričky v režime spánku šetria energiu vďaka úspornejšiemu metabolizmu. Nielen že im poklesne telesná hmotnosť, ale majú menej funkčných synapsií v mozgu – spojení, vďaka ktorým sa posielajú signály medzi neurónmi.
Zaujímavé však je, že táto strata je reverzná. „Synapsia sa opäť rozbehne, keď sa zvieratá zahrejú,“ povedala Drewová. „Zvieratá to lepšie spozorujú, keď vyjdú z režimu spánku.“
Pomôcť ľuďom
Pri procesoch sú dôležité takzvané tau-proteíny v neurónoch, ktoré modifikujú proces nazývaný hyperfosforylácia. U ľudí sa zistilo, že pri Alzheimerovej chorobe dochádza k zamotávaniu týchto bielkovín v neurónoch, čím sa zastavujú životné procesy nervovej bunky.
Výsledkom zmien je, že v mozgu chýba látka, ktorá sprostredkúva procesy pamäti a učenia sa. Pri veveričkách však k takýmto procesom nedochádza.
„Je zaujímavé, že hyperfosforylácia sa vráti bez zamotávania sa, keď sa zazimované zvieratá začnú zahrievať,“ dodáva Drewová.
Pochopenie týchto procesov by tak mohlo poskytnúť kľúč k zvráteniu neurodegenerácie u ľudí.
