EDMONTON, BRATISLAVA. Drsní muži si v akčných filmoch zvyknú puknúť hánkami, aby pôsobili odstrašujúco. Pre množstvo ľudí je to bežná každodenná činnosť, niektorí k tomu pridávajú aj puknutie krčných stavcov či iných kĺbov.
Hypotéz o pôvode takéhoto zvuku je viacero. Najpopulárnejšia tvrdí, že je to výsledok prasknutia akejsi plynovej bubliny, ktorá vznikne, keď sa jednotlivé časti kĺbu od seba vzďaľujú.
Štúdia kanadských vedcov zverejnená v žurnále Plos One teraz ukázala, že je to presne naopak.
Bublina vo vákuu
Typ kĺbu, aký je v prstoch, býva v ľudskom tele najrozšírenejší. Podobne funguje aj zápästie, lakeť či stehno. Miesto stretu dvoch kostí chráni chrupavka a hustá synoviálna tekutina, ktorá uľahčuje kĺbom pohyb.
Keď sa kĺbové kosti od seba vzdialia, už nie je dostatok tekutiny, aby vyplnila novovzniknutý priestor. Túto oblasť následne podľa portálu Popular Science zaplní spomínaná bublina, výsledok rozkladu oxidu uhličitého v tekutine.
Nie je to jej prasknutie, ale jej vznik, ktorý je sprevádzaný známym zvukom. Vedci však stále nevedia, prečo je taký hlasný.
Doslovné ťahanie za prst
Puknutie kĺbu trvá iba 310 milisekúnd. Vedci z Univerzity v Alberte ho pozorovali pomocou pokusu, ktorý podľa portálu Cnet nazvali "štúdia ťahania za prst".
Prsty dobrovoľníka napojili na stroj, ktorý ich ťahal dovtedy, kým nepukli a celý proces snímali pomocou magnetickej rezonancie.
Výsledky potvrdili, že pukanie prstov môže byť pre okolie otravné, no pre daného človeka je neškodné.
Dlhodobým cieľom výskumu je spoznať kĺby tak, aby sa dal predpovedať prípadný vznik problémov a zamerať sa na ich prevenciu.
