BRATISLAVA. Vrstva ľadu odhalená nárazmi meteoritov či výsledok aktívnej geologickej činnosti.
To sú dve možné vysvetlenia pôvodu svetelných škvŕn na trpasličej planéte Ceres. A tieto vysvetlenia sa sonde Dawn zatiaľ nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť.
Najnovšie zábery zo vzdialenosti 45-tisíc kilometrov, ktoré zverejnili na zhromaždení Zväzu európskych geovied, naopak, ešte záhadu prehĺbili.
Povrchové škvrny označované ako črta jeden a črta päť nie sú podľa magazínu Nature rovnakého druhu, pod infračerveným žiarením totiž vyzerá každá inak.
Horný rad - črta 1. Spodný rad - črta 5. FOTO - NASA/JPL
Črta jedna, neďaleko rovníka trpasličej planéty je tmavšia ako jej okolie, čo znamená, že je chladnejšia. Naznačuje to, že by ju mohol tvoriť ľad.
Črta päť, najjasnejšia črta Ceresu sú vlastne dve škvrny blízko pri sebe a pod infračerveným svetlom v infračervenom spektre nie sú viditeľné vôbec. Majú teda rovnakú teplotu ako ich okolie.
Podľa magazínu New Scientist je Dawn ešte príliš ďaleko na to, aby sa dalo určiť, či sú škvrny výsledkom rozdielneho materiálu, alebo odlišnej štruktúry pôdy. Vedci pripúšťajú, že ešte nemusia mať snímky s dostatočným rozlíšením.
Sonde sa však podarilo zistiť, že na povrchu Ceresu vidieť primálo obrovských impaktných kráterov. Napriek predpokladom po preskúmaní menšej planétky Vesta sú niektoré regióny dokonca úplne hladké.
