SUMBAWA, BRATISLAVA. Rok 1816 bol pre Európanov a Američanov rokom bez leta. Na Zemi sa ochladilo o jeden stupeň Celzia a stratosferické zmeny mali negatívne dopady na život.
Úroda sa kazila, choroby sa šírili, hladomor prinútil ľudí jesť psy a mačky.
Príčinou bola rok predtým sopka Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa. Jej výbuch presne pred dvesto rokmi bol podľa tlačovej správy Univerzity v Berkeley najničivejší za posledných 750 rokov.
Zatienila Slnko
Rozpad ostrova počuli ľudia vzdialení tisíce kilometrov, no v jej blízkosti ich pod lávou či následnými tsunami zomrelo približne 60-tisíc.
Do stratosféry vyvrhla medzi 30 a 50 kilometrov kubických sopečného materiálu. Na porovnanie: islandská sopka Eyjafjallajökull, ktorej výbuch obmedzil pred piatimi rokmi leteckú dopravu nad Európou, vtedy vyvrhla len štvrť kubického kilometra sopečného materiálu.
Sírové plyny začali tvoriť sulfátové aerosoly, ktoré vytvorili opar a blokovali slnečné svetlo viac ako jeden rok.
"Erupcia takýchto rozmerov by dnes mala výrazný vplyv na leteckú dopravu aj na atmosferický obeh po celom svete," uvádza v tlačovom vyhlásení Stephen Self, odborník na sopky a obrovské erupcie.
"Radi by sme preto vedeli kedy bude ďalšia, nevieme to však predpovedať, kým nepoznáme rozmery a dátumy predošlých."
Self navštevuje krátery, ktoré po výbuchoch zostali, a zbiera vzorky lávy a popolu, ktoré mu majú pomôcť tento problém rozlúštiť.
Studené leto a Frankenstein
Výbuch sopky Pinatubo bol päťkrát menší ako Tamborin, planétu však počas dvoch rokov ochladil o pol stupeň Celzia.
Naštartoval tiež úvahy vedcov, že by podobný účinok mohli vyvolať pomocou moderných technológií a prispieť tak k zasteveniu globálneho otepľovania.
Navrhovali odstrániť skleníkové plyny z atmosféry či odrážať slnečné svetlo. Problémom však podľa denníka Guardian je, že manipulácia s chemikáliami v stratosfére môže narušiť rovnováhu životného prostredia.
Britský denník tiež uvádza, že takýmto postupom by sa celý problém iba zamaskoval. Nové poznatky by mohol priniesť ďalšia prípadná supererupcia.
Mohla by tiež prispieť k vzniku klasického literárneho diela. Autorka Frankensteina Mary Shellyová totiž trávila studené leto 1816 s Percym Shellym a Lordom Byronom.
Okolo ohňa si rozprávali strašidelné príbehy, ktoré ju inšpirovali k napísaniu jej slávneho príbehu.
