Keď pred 50 rokmi prišiel Gordon Moore so šialeným odhadom vývoja počítačových čipov, nikto netušil, že bude platiť dlhé desaťročia. Stal sa z neho Moorov zákon a aj dnes ženie vývoj počítačov.
Jeho autor za ten čas stihol založiť firmu Intel, ovládol trh s procesormi a zarobil miliardy dolárov. Dnes je z Moora filantrop a väčšinu zisku venoval svojej nadácii chrániacej prírodu a na podporu výskumu.
Šialený odhad
Zákon vznikol v roku 1965, keď Gordona Moora požiadali o vytvorenie predpovede ohľadom vývoja trhu s polovodičmi na nasledujúcich desať rokov.
Vtedy ešte pracoval vo firme Fairchild Semiconductor a všimol si, že každým rokom sa komplexnosť ich čipov zdvojnásobuje. V dobe, keď aktuálne vyrábané čipy obsahovali len šestnásť prvkov, pôsobil odhad na desaťročie šialene.
„Urobil som odhad a povedal som, že budeme pokračovať v zdvojnásobovaní každý rok a do desiatich rokov sa dostaneme z čísla 60 na 60-tisíc,“ spomína Gordon na deň, keď vznikol dnes už legendárny zákon.
Pôvodným cieľom nebolo ohúriť čitateľa veľkými číslami, ale ukázať, kam sa uberá trend v polovodičoch. Tie boli totiž spočiatku veľmi drahé a nie každý veril, že dokážu výrazne zlacniť elektroniku.
Z dvoch tisícok na stovky miliónov
O tri roky zakladá Gordon Moore a Robert Noyce spoločnosť, z ktorej sa neskôr stane Intel Corporation - najväčší výrobca čipov a procesorov pre počítače, notebooky a spotrebnú elektroniku.
Prvý mikroprocesor vytvorený spoločnosťou Intel niesol označenie 4004 a obsahoval presne 2300 tranzistorov. Gordon neskôr svoj zákon upravil do súčasnej podoby, ktorá hovorí o zdvojnásobení zložitosti integrovaných obvodov každé dva roky pri zachovaní si rovnakej ceny.
„Dopad zákona sa časom zmenil, keďže na začiatku šlo len o spôsob, ako zaznamenať progres,“ vysvetľuje Moore.
„Postupne však viacerí aktéri z priemyslu zistili, že ide skôr o tempo inovácie, o to, či budete technologicky držať krok alebo ostanete pozadu.“
Necelých osem rokom po uvedení prvého procesoru sa objavil model, pri ktorom sa zvýšil počet tranzistorov z 2300 až na 29-tisíc. O ďalších šesť rokov neskôr prišli do domácností legendárne 386 a obsahovali až 275-tisíc tranzistorov.
V roku 1995 mal procesor Pentium Pro 5,5 milióna tranzistorov, v roku 2001 ich malo Pentium 4 až 42 miliónov. Ak si tento článok čítate na modernom výkonnom notebooku, tak váš procesor môže mať až 1,4 miliardy tranzistorov.
Predpovedal hodinky, internet mu nenapadol
Pri predpovedi o budúcnosti technológií sa môžete buď totálne strápniť, alebo trafíte a stanete sa slávnym. Gordon Moore dobre odhadol trend pri nasadení čipov v situáciách, ktoré bývali dovtedy riadené človekom alebo mechanicky.
Čipy tak prebrali kontrolu v telefónnych ústredniach, dostali sa do hodiniek a stáli pri vzniku domácich počítačov. Neodhadol však nástup internetu, ktorý by bez spomínaných čipov nikdy nevznikol.
Ak by sme Moorov zákon aplikovali na iné odvetvia, tak by dnes let na Mesiac netrval tri dni, ale len jednu minútu. Z Nového Zélandu by sme do New Yorku doleteli v priebehu pár sekúnd a ak by cena bytov klesali tak, ako klesajú ceny čipov, strecha nad hlavou by mala hodnotu jednej čokolády.
Ako by však vyzeral výkonný smartfón vyrobený technológiou zo sedemdesiatych rokov? Len samotný procesor by bol veľký ako parkovacie miesto a šetrili by ste naň celý život.
