ZDROJ: VOX
Začiatkom 20. storočia sa v kinách nesvietilo, aby sa predchádzalo únave očí.
Kým v štáte Minnesota uviedol majiteľ kina, že je to pre potreby žien a detí, v Kalifornií dokonca platil zákon, ktorý určoval predpísané osvetlenie kín, aby mohli jeho návštevníci jasne rozoznávať črty ostatných.
Technológia osvetlených kín napredovala viac náhodou ako inováciou a premietači sa sťažovali na zhoršenú kvalitu filmov. Svetlá v kinách tak postupne opäť zhasínali a návštevníci sa začali cítiť bezpečne aj potme.
Čistenie oblečenia bez mydla, pitie, polievanie kvetov aj liek na ráno po alkoholickom záťahu. Vode nabitej elektrickým nábojom pripisovali na začiatku 20. storočia viaceré zázračné účinky.
Výmysel nebol síce nebezpečný, no ani účinný, keďže sa náboj vytratil skôr, ako prišiel človek či oblečenie s vodou do kontaktu.
Keď slávny vynálezca Bradley Fiske predstavil v roku 1922 svoj Fiskov čítací stroj, považoval to za prevratnú vec v literatúre.
Knihy by sa začali tlačiť na malé strany v malých písmenách a čitatelia by si k očiam priložili malú lupu, aby ich prečítali.
Prestížny vedecký magazín Scientific American vtedy medzi viacerými výhodami tohto stroja uviedol aj lacnejšie knihy. Iné redakcie skúšali vlastné testy, ktoré ukazovali, že Fiskov vynález neznižuje rýchlosť čítania.
Vynález sa nakoniec neujal, pretože v 30. a 40. rokoch 20. storočia sa dostali na trh masovo dostupné knihy v papierovej väzbe a ľuďom sa tiež nechcelo držať si hodiny pri očiach lupu.
Slávny klavirista mohol zahrať skladbu a jeho predstavenie sa zaznamenalo na rolku papiera, ktorú si ľudia mohli potom vložiť do vlastného klavíra a vypočuť si predstavenie znova.
Všetko vďaka systému automatizovaných cylindrov, s ktorých najslávnejšia značka bola Welte-Mignon. Jediné existujúce nahrávky Gustava Mahlera sú práve na takýchto rolkách.
Skončili už v 30. rokoch 20. storočia, kedy automatizované piano nahradili gramofóny.
Autor: dh, Vox
