SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Naša civilizácia by bola bez techniky mŕtva

Snahou kognitívnych vedcov je, aby sme sa naučili lepšie spolunažívať s čoraz dokonalejšími plodmi vlastnej zvedavosti a vynachádzavostiČím ďalej tým častejšie sa v akademických kruhoch dostáva u nás na pretras jedna nová oblasť, nazývaná kognitívna veda.

Spoločný život s technickými vynálezmi, aj v takejto „ľudskej“ podobe, je už  samozrejmosťou. Teraz ide o to, aký ten spoločný život v 21. storočí bude. FOTO - REUTERS

  Ako všetko nové vo vede, aj kognitívna veda si hľadá medzi tradičnejšími disciplínami svoje miesto pomerne ťažko a zdĺhavo.

Prekážkou je prepiato konzervatívne prostredie našich kamenných univerzít. Tie mladšie, progresívnejšie, by si zasa azda iba z ľahkomyselnosti mohli dovoliť riskovať žiadosť o akreditáciu niečoho tak extravagantného, ako je u nás ešte stále kognitívna veda. Navyše v situácii, keď majú dosť starostí s akreditáciami tradičnejších odborov.

A tak si na špecialistov v tejto oblasti naša spoločnosť asi trochu počká. Veď máme aj iný podobný príklad: na Slovensku, ktoré donedávna zásobovalo Európu kvalitnými teoretickými informatikmi a vysoko kvalifikovanými programátormi, dodnes neexistuje ani samostatná fakulta informatiky.
Namiesto už zľudovenej rezignačnej formulky „Na Slovensku je to tak!“ si však radšej položme otázku, čo kognitívna veda je a prečo by sme ju mali potrebovať?

Ako vznikla kognitívna veda

Kognitívna veda vznikala postupne v priebehu 20. storočia. Jej prvé náznaky by sme našli v úvahách niektorých kognitívnych psychológov, lingvistov a logikov. Zo zárodku, zrodeného predovšetkým z výskumov umelej inteligencie, zameraných na hlbšie poznanie ľudskej inteligencie ako základu konštrukcie inteligentných strojov, v 60. rokoch vyrástla samostatná vedná disciplína.

Kognitívna veda sa tradične zvykne vymedzovať ako interdisciplinárna či transdisciplinárna oblasť, v ktorej sa stretajú a vzájomne obohacujú niektoré časti filozofie, kultúrnej antropológie, psychológie, lingvistiky, pedagogiky, neurofyziológie, informatiky, výpočtovej techniky, umelej inteligencie a pokročilej robotiky. Ide o ten priesečník oblasti záujmu týchto disciplín, v ktorom skúmajú problematiku poznatkov a poznávania. Kognitívna veda sa pokúša vedecky presne a produktívne uvažovať a vyjadrovať sa o tomto priesečníku pomocou pojmov prevzatých z informatiky. Teda pomocou pojmov, ktoré sme naplnili významom skúmajúc a spoznávajúc prostriedky a procesy uchovávania, spracovávania a nadobúdania informácií.

Čím je zaujímavá

Prirodzene sa natíska otázka, čo nás k výskumom vlastným kognitívnej vede vedie, čím je pre nás kognitívna veda zaujímavá. Okrem tradičnej odpovede vedcov, že je to profesionálna zvedavosť, ktorá ich núti skúmať pre laika niekedy dosť odťažité veci a javy, existujú v tomto prípade aj praktickejšie príčiny. Plynú z povahy a smerovania kultúrneho a technického rozvoja civilizácie západného typu, teda aj našej civilizácie a našej kultúry. Súčasnosť nás presviedča, že na život každého z nás má technika čoraz významnejší vplyv.

Nie je nevyhnutné púšťať sa do zdĺhavých historických, filozofických či sociologických úvah, aby sme si uvedomili, že našu civilizáciu i každého z nás ako jej príslušníkov dnes živí technika v doslovnom i prenesenom význame slova, a že napriek tomu sa nám naša živiteľka čím ďalej tým viac odcudzuje. Ak si máme pre budúcnosť zachovať a prípadne ďalej rozvíjať pocit našej kultúrnej pohody vo svete, ktorý si vytvárame, je načase pripravovať sa na spolužitie s plodmi našej vlastnej zvedavosti a vynachádzavosti.

V tom nám môže kognitívna veda pomáhať v rovine priamych dosahov na náš život. Môže nás učiť žiť s plodmi našej technickej vynachádzavosti, rozumieť im a vytvárať ich tak, aby bolo spolužitie s nimi čím efektívnejšie a príjemnejšie. K tomu treba veľa sa dozvedieť nielen o strojoch, ale aj o nás samých. A pokiaľ možno tak, aby sa odlišnosti medzi strojom a človekom z pohľadu takéhoto výskumu neprehlbovali, ale strácali. Aby sa nám ich darilo preklenovať, aby nám boli stroje vo všetkom, v čom to potrebujeme, čím bližšie a podobnejšie.

V mnohých významných výskumných ústavoch či na univerzitách si spoločenskú nevyhnutnosť pripravovať špecialistov v kognitívnej vede uvedomili už pred rokmi. V našich podmienkach nás môže radosťou napĺňať zatiaľ hlavne dobrý pocit z toho, že i k záujemcom u nás sa mohli (aj keď zatiaľ iba v skromných dávkach a pomerne nesystematicky) o kognitívnej vede dostať určité informácie.

Od prekladov k vlastnej tvorbe

Keď sme s Egonom Gálom začiatkom 90. rokov zostavovali prvý slovenský zborník prekladov fundamentálnych štúdií dotýkajúcich sa kognitívnej vedy (vyšiel v roku 1992 vo vydavateľstve Bradlo pod názvom Myseľ, telo, stroj), iba ťažko sme mohli predpokladať, že o desať rokov neskôr nás na Vianoce potešia hneď dva knižné tituly o kognitívnej vede, navyše od domácich autorov. Prvý vydal Kalligram (Kognitívne vedy), druhý je z vydavateľstva Iris (Filozofia a kognitívne vedy).


Ústrednou témou kognitívnych vied je ľudský mozog. Vedci o ňom vedia veľa, ale nie dosť na to, aby sme mohli pochopiť, ako sa v ňom rodí a prebieha myslenie.


Tých desať rokov bolo naplnených činorodou prácou mnohých z nás, ktorí sme s kognitívnou vedou u nás začínali, i ďalších kolegov, ktorí sa pre ňu dokázali nadchnúť a vytvoriť si podmienky pre produktívnu prácu. A tak dnes existuje český preklad kvalitnej vysokoškolskej učebnice kognitívnej vedy a niekoľko zborníkov venovaných tejto oblasti. Okrem toho odborníci od nás a z Česka sa tento rok už tretíkrát vďaka mimoriadne úspešnej spolupráci viacerých slovenských a českých kolektívov  stretnú na spoločnom seminári venovanom aj problematike kognitívnej vedy. Z týchto podujatí vydávame na Sliezskej univerzite v Opave zborníky a stalo sa, čo u zborníkov z akcií tohoto typu nebýva zvykom, aby sme pokryli dopyt, museli sme vydať druhé vydanie. Skupina nadšencov v Bratislave sa úspešne snaží predstaviť kognitívnu vedu študentom Univerzity Komenského formou prednáškových cyklov. Jedna z dvoch nových kníh vznikla na ich základe. Ako prejav medzinárodného uznania aktivít celej tejto skupiny odborníkov vnímam aj moje prizvanie do kolektívu, ktorý pripravuje odborný program 3. európskej konferencie o kognitívnej vede. Uskutoční sa v septembri v Osnabrücku.

Čo som, viac-menej námatkovo uviedol, rozhodne nie je málo. Dokumentuje to aktivitu mnohých našich odborníkov, prameniacu nie z povinnosti, ale z nadšenia, a tiež pomerne impozantné výsledky ich práce. Je to dobrá štartovacia poloha k ďalšiemu pokusu vydobyť pre kognitívnu vedu na slovenských vysokých školách miesto, ktoré jej na pokrokových univerzitách už dávnejšie patrí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.
Okresný súd v Žiline vymeral 17-ročnej Judite za obzvlášť závažný zločin vraždy nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov a štyri mesiace.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.
Dnes píše Matúš Ritomský

Dobrovoľnosť na pandémiu nestačí

Prakticky žiadna demokratická krajina sa v boji s pandémiou nedokázala zaobísť bez vynucovania pravidiel.

Publicista Matúš Ritomský.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.