Naša civilizácia by bola bez techniky mŕtva

Snahou kognitívnych vedcov je, aby sme sa naučili lepšie spolunažívať s čoraz dokonalejšími plodmi vlastnej zvedavosti a vynachádzavostiČím ďalej tým častejšie sa v akademických kruhoch dostáva u nás na pretras jedna nová oblasť, nazývaná kognitívna veda.

Spoločný život s technickými vynálezmi, aj v takejto „ľudskej“ podobe, je už  samozrejmosťou. Teraz ide o to, aký ten spoločný život v 21. storočí bude. FOTO - REUTERS

  Ako všetko nové vo vede, aj kognitívna veda si hľadá medzi tradičnejšími disciplínami svoje miesto pomerne ťažko a zdĺhavo.

Prekážkou je prepiato konzervatívne prostredie našich kamenných univerzít. Tie mladšie, progresívnejšie, by si zasa azda iba z ľahkomyselnosti mohli dovoliť riskovať žiadosť o akreditáciu niečoho tak extravagantného, ako je u nás ešte stále kognitívna veda. Navyše v situácii, keď majú dosť starostí s akreditáciami tradičnejších odborov.

A tak si na špecialistov v tejto oblasti naša spoločnosť asi trochu počká. Veď máme aj iný podobný príklad: na Slovensku, ktoré donedávna zásobovalo Európu kvalitnými teoretickými informatikmi a vysoko kvalifikovanými programátormi, dodnes neexistuje ani samostatná fakulta informatiky.
Namiesto už zľudovenej rezignačnej formulky „Na Slovensku je to tak!“ si však radšej položme otázku, čo kognitívna veda je a prečo by sme ju mali potrebovať?

Ako vznikla kognitívna veda

Kognitívna veda vznikala postupne v priebehu 20. storočia. Jej prvé náznaky by sme našli v úvahách niektorých kognitívnych psychológov, lingvistov a logikov. Zo zárodku, zrodeného predovšetkým z výskumov umelej inteligencie, zameraných na hlbšie poznanie ľudskej inteligencie ako základu konštrukcie inteligentných strojov, v 60. rokoch vyrástla samostatná vedná disciplína.

Kognitívna veda sa tradične zvykne vymedzovať ako interdisciplinárna či transdisciplinárna oblasť, v ktorej sa stretajú a vzájomne obohacujú niektoré časti filozofie, kultúrnej antropológie, psychológie, lingvistiky, pedagogiky, neurofyziológie, informatiky, výpočtovej techniky, umelej inteligencie a pokročilej robotiky. Ide o ten priesečník oblasti záujmu týchto disciplín, v ktorom skúmajú problematiku poznatkov a poznávania. Kognitívna veda sa pokúša vedecky presne a produktívne uvažovať a vyjadrovať sa o tomto priesečníku pomocou pojmov prevzatých z informatiky. Teda pomocou pojmov, ktoré sme naplnili významom skúmajúc a spoznávajúc prostriedky a procesy uchovávania, spracovávania a nadobúdania informácií.

Čím je zaujímavá

Prirodzene sa natíska otázka, čo nás k výskumom vlastným kognitívnej vede vedie, čím je pre nás kognitívna veda zaujímavá. Okrem tradičnej odpovede vedcov, že je to profesionálna zvedavosť, ktorá ich núti skúmať pre laika niekedy dosť odťažité veci a javy, existujú v tomto prípade aj praktickejšie príčiny. Plynú z povahy a smerovania kultúrneho a technického rozvoja civilizácie západného typu, teda aj našej civilizácie a našej kultúry. Súčasnosť nás presviedča, že na život každého z nás má technika čoraz významnejší vplyv.

Nie je nevyhnutné púšťať sa do zdĺhavých historických, filozofických či sociologických úvah, aby sme si uvedomili, že našu civilizáciu i každého z nás ako jej príslušníkov dnes živí technika v doslovnom i prenesenom význame slova, a že napriek tomu sa nám naša živiteľka čím ďalej tým viac odcudzuje. Ak si máme pre budúcnosť zachovať a prípadne ďalej rozvíjať pocit našej kultúrnej pohody vo svete, ktorý si vytvárame, je načase pripravovať sa na spolužitie s plodmi našej vlastnej zvedavosti a vynachádzavosti.

V tom nám môže kognitívna veda pomáhať v rovine priamych dosahov na náš život. Môže nás učiť žiť s plodmi našej technickej vynachádzavosti, rozumieť im a vytvárať ich tak, aby bolo spolužitie s nimi čím efektívnejšie a príjemnejšie. K tomu treba veľa sa dozvedieť nielen o strojoch, ale aj o nás samých. A pokiaľ možno tak, aby sa odlišnosti medzi strojom a človekom z pohľadu takéhoto výskumu neprehlbovali, ale strácali. Aby sa nám ich darilo preklenovať, aby nám boli stroje vo všetkom, v čom to potrebujeme, čím bližšie a podobnejšie.

V mnohých významných výskumných ústavoch či na univerzitách si spoločenskú nevyhnutnosť pripravovať špecialistov v kognitívnej vede uvedomili už pred rokmi. V našich podmienkach nás môže radosťou napĺňať zatiaľ hlavne dobrý pocit z toho, že i k záujemcom u nás sa mohli (aj keď zatiaľ iba v skromných dávkach a pomerne nesystematicky) o kognitívnej vede dostať určité informácie.

Od prekladov k vlastnej tvorbe

Keď sme s Egonom Gálom začiatkom 90. rokov zostavovali prvý slovenský zborník prekladov fundamentálnych štúdií dotýkajúcich sa kognitívnej vedy (vyšiel v roku 1992 vo vydavateľstve Bradlo pod názvom Myseľ, telo, stroj), iba ťažko sme mohli predpokladať, že o desať rokov neskôr nás na Vianoce potešia hneď dva knižné tituly o kognitívnej vede, navyše od domácich autorov. Prvý vydal Kalligram (Kognitívne vedy), druhý je z vydavateľstva Iris (Filozofia a kognitívne vedy).


Ústrednou témou kognitívnych vied je ľudský mozog. Vedci o ňom vedia veľa, ale nie dosť na to, aby sme mohli pochopiť, ako sa v ňom rodí a prebieha myslenie.


Tých desať rokov bolo naplnených činorodou prácou mnohých z nás, ktorí sme s kognitívnou vedou u nás začínali, i ďalších kolegov, ktorí sa pre ňu dokázali nadchnúť a vytvoriť si podmienky pre produktívnu prácu. A tak dnes existuje český preklad kvalitnej vysokoškolskej učebnice kognitívnej vedy a niekoľko zborníkov venovaných tejto oblasti. Okrem toho odborníci od nás a z Česka sa tento rok už tretíkrát vďaka mimoriadne úspešnej spolupráci viacerých slovenských a českých kolektívov  stretnú na spoločnom seminári venovanom aj problematike kognitívnej vedy. Z týchto podujatí vydávame na Sliezskej univerzite v Opave zborníky a stalo sa, čo u zborníkov z akcií tohoto typu nebýva zvykom, aby sme pokryli dopyt, museli sme vydať druhé vydanie. Skupina nadšencov v Bratislave sa úspešne snaží predstaviť kognitívnu vedu študentom Univerzity Komenského formou prednáškových cyklov. Jedna z dvoch nových kníh vznikla na ich základe. Ako prejav medzinárodného uznania aktivít celej tejto skupiny odborníkov vnímam aj moje prizvanie do kolektívu, ktorý pripravuje odborný program 3. európskej konferencie o kognitívnej vede. Uskutoční sa v septembri v Osnabrücku.

Čo som, viac-menej námatkovo uviedol, rozhodne nie je málo. Dokumentuje to aktivitu mnohých našich odborníkov, prameniacu nie z povinnosti, ale z nadšenia, a tiež pomerne impozantné výsledky ich práce. Je to dobrá štartovacia poloha k ďalšiemu pokusu vydobyť pre kognitívnu vedu na slovenských vysokých školách miesto, ktoré jej na pokrokových univerzitách už dávnejšie patrí.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 452
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 382
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 378
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 7 010
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 928
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 095
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 990
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 522
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 906
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 549

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop