Slonie zuby majú jednu obdivuhodnú vlastnosť: keď sa opotrebujú, vypadnú, a namiesto nich narastú nové. Slonom sa takto vymení chrup až šesťkrát za život. Ľuďom prirodzená schopnosť obnovy zubov chýba. Podľa amerického biológa Georgea C. Williamsa náš vývinový program v dobe kamennej na základe priemerného zloženia potravy „usúdil“, že nám stačí jedna sada zubov na celý život. Podstatné predĺženie ľudského života a zmena v stravovaní, s čím evolučný program doby kamennej nerátal, nám priniesli aj časté bolestivé problémy s kaziacim sa chrupom.
O nápravu jedného z mnohých „prehliadnutí“ prírody sa teraz úspešne pokúša tím britských a amerických vedcov. Doktorka Pamela Yelicková o tom napísala do časopisu Journal of Dental Research.
Podla Yelickovej z výsledkov doterajšieho výskumu vyplýva veľká šanca, že už v tomto desaťročí sa vedci naučia zuby klonovať z kmeňových buniek. Namiesto pokazeného zuba teda dokážu vypestovať trebárs celkom nový rezák, na nerozoznanie podobný od jeho predchodcu.
Zatiaľ sa tento experiment uskutočnil s použitím zubov šesťmesačných prasiat. Po pôsobení špeciálnych fermentov, ktoré izolovali kmeňové zubné bunky, ich „zasadili“ na podklad z polymérov a transplantovali krysám. Polymér sa rozložil, a približne po siedmich mesiacoch krysám narástli drobné, ale pekné zúbky so všetkým, čo majú mať (vrátane zubnej skloviny, čo sa doteraz iným tímom nedarilo).
Mnohí vedci v tejto súvislosti hovoria o nadchádzajúcej dentálnej revolúcii. Ako povedal Dominick DePaola z britského Forsythovho inštitútu, kde sa výskum uskutočňuje, revolúcia nastane vďaka schopnosti identifikovať, izolovať a šíriť dentálne kmeňové bunky a využívať ich ako biologickú zbraň modernej zubnej terapie. (ač)
