Medzi najdôležitejšie archeologické objavy uplynulého roku, ak nie celého desaťročia, sa bezpochyby zaradí nález bronzového, zlatom osádzaného disku v blízkosti sasko-anhaltského mestečka Nebra. Ide asi o najstaršie vecné vyobrazenie nebeských telies na nočnej oblohe. Bronzový disk má priemer asi 25 cm, hmotnosť vyše 2 kg a bol vyhotovený približne pred 3600 rokmi.
Tento epochálny nález sa paradoxne podaril amatérskym hľadačom pokladov. Našli ho už v roku 1999 s pomocou detektoru kovov na kopci Mittelberg neďaleko Nebry. Obratom ruky ho predali za 31-tisíc nemeckých mariek priekupníkovi so starožitnosťami. Vzácny predmet neskôr putoval cez Düsseldorf do hotela Hilton vo švajčiarskom Baseli, kde zasiahla polícia. Spolu s diskom zhabala aj niekoľko bronzových náramkov, sekeriek a ceremoniálnych mečov, pochádzajúcich tiež z Mittelbergu. Vďaka nim možno datovať nález „nebeského disku“ do obdobia okolo roku 1600 pred n. l. Momentálne sú všetky nálezy v oblastnom archeologickom múzeu v Halle nad Saalou.
Zlaté pliešky pripevnené na povrchu disku zobrazujú zaujímavé detaily hviezdnej oblohy. Archeoastronómovia sa ešte nedohodli, čo presne disk zobrazuje, no niektoré fakty sú jasné už teraz. Uprostred je mesiac v splne, vedľa neho mesačný kosáčik. Okolo je 32 hviezd, 25 z nich voľne rozhodených v priestore. Nápadný zhluk siedmich hviezd astronómovia svorne interpretovali ako súostrovie Plejád. Podľa toho, ako disk zorientujeme, bol poloblúkový objekt umiestnený pri jeho okraji (hornom, resp. spodnom) interpretovaný buď ako slnečná bárka, alebo ako mliečna dráha na jesennej oblohe. Ostávajú ešte dva ďalšie kosákovité predmety umiestnené na ľavom a pravom okraji. (Jeden z nich sa nedochoval, podľa stôp na patine je však zjavné, že tam kedysi bol). S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tzv. slnečný horizont, ktorý označuje uhol zovretý bodmi východu, resp. západu slnka na horizonte počas zimného a letného slnovratu. Priamo na Mittelbergu je to 82 stupňov a presne taký istý uhol zvierajú aj zlaté oblúky na disku.
Podľa všetkého disk slúžil na 252 metrov vysokom kopci Mittelberg ako praveká hvezdáreň. V dobe bronzovej obopínal vrchol kopca hlinený val s kruhovým pôdorysom s priemerom 160 metrov. Disk bol pravdepodobne uschovaný v kamennej skrinke uprostred priestoru vymedzeného týmto valom. Ďalšie dva asi 300 metrov dlhé valy sú na úpätí kopca. Zdá sa teda, že pozorovania oblohy boli prístupné len úzkemu okruhu vyvolených, možno kňazov či kňažiek.
Taktiež nie je zatiaľ jasné, akým spôsobom disk používali. S istou určitosťou však môžeme povedať, že pozorovania nebeských telies mali v tomto období tak kultový, ako aj praktický rozmer. Aj pravekí ľudia potrebovali nejako merať čas, či mať prehľad o ročných obdobiach a na to potrebovali fixné body (napríklad zimný a letný slnovrat). Takto získané informácie najčastejšie používali pri plánovaní poľnohospodárskych prác, najmä jarných.
p>
