Vedci naznačujú, že nás môžu čakať vážne problémy. Golfský prúd na tom nie je dobre
TEXT: Michal Ač, Jozef Pecho, FOTO: SITA/AP, NASA
G olfský prúd nie je vo forme. Asi tak by sa dal v skratke opísať jeden z kľúčových mechanizmov dopravy tepla v oceánoch.
Výskumníci z prestížnych inštitúcií skúmajúcich klímu sa totiž pozreli do minulosti, aby lepšie pochopili fungovanie tohto prúdu počas stáročí.
Museli sa spoľahnúť na údaje získané z usadenín v oceánoch a jazerách, z ľadovcových vrtov, z koralov a letokruhov stromov. Výsledky publikovali v magazíne Nature Climate Change.
Najslabší v histórii
Paleoklimatologické rekonštrukcie a modelové simulácie ukázali, že Golfský prúd v dvadsiatom storočí naozaj zoslabol.
Prelomovým momentom sa stal rok 1970, v deväťdesiatych rokoch sa prúd čiastočne spamätal, no napriek tomu zostáva najslabší v zaznamenanej histórii, teda približne od roku 900. Takéto zoslabenie podľa odborníkov nemá v histórii obdobu. Hlavným podozrivým je ohromné množstvo sladkej vody z topiacich sa grónskych ľadovcov.
Ak by sa globálny systém oceánskeho prúdenia výrazne spomalil alebo dokonca zastavil, globálne otepľovanie by to nezvrátilo, no niektoré oblasti by sa mohli prechodne a veľmi rýchlo ochladiť.
Následky by pocítila aj Európa: Golfský prúd sa totiž rodí v slnkom vyhriatom Mexickom zálive a ako obrovská oceánska rieka dopravuje jeho teplo až do severných oblastí Atlantiku, pričom ohrieva vzduch nad morom, ktorý sa vďaka vetrom dostane nad pevninu.
V Európe je preto teplejšie, než by to zodpovedalo jej vzdialenosti od rovníka. Ak by Golfský prúd prestal plniť svoju funkciu, na Britských ostrovoch by sa mohlo ochladiť
